Biely jogurt bez éčok, káva s mliekom škodí či fit raňajkové kaše označila inžinierka chémie potravín, výživy a kozmetiky BARBORA TIMÁROVÁ (MAGDOVÁ) za najväčšie nezmysly, ktoré si Slováci a Slovenky o jedle myslia. A tým zoznam nekončí.
Ste inžinierkou chémie potravín, výživy a kozmetiky a vysvetľujete na sociálnej sieti, čo znamená správne sa stravovať a čo sú zdravé potraviny. Posunuli sme sa v obchodoch od marketingu k zdravým potravinám?
„Myslím, že sa postupne zvyšuje povedomie o kvalite potravín. O tom, ako je dôležité vedieť čítať zloženia a neriadiť sa len nápismi na obaloch. Zároveň tu vzniká aj pomerne hlasná skupina ľudí, ktorá komunikuje s publikom na princípe šírenia strachu a rozdeľuje potraviny na „zdravé“ a „nezdravé“. Ja si však myslím, že pokiaľ nie je potravina skazená, plesnivá alebo inak toxická, necharakterizovala by som ju ako nezdravú. Jednoducho nájdeme na trhu potraviny, ktoré máme jesť častejšie a potom sú tu tie, ktoré by mali byť v našom jedálničku menej často.“
Barbora Timárová: Najväčši nezmysly o jedle
Rozhoduje stále hlavne cena alebo je to to už aj kvalita potravín?
„Nie som zástanca názoru, že platí pravidlo, čím drahšie, tým lepšie. Vidíte to aj v regáloch supermarketov. Základné potraviny ako je zelenina, ovocie, strukoviny, vajcia, základné mliečne výrobky si úplne ľahko vie dovoliť každý za pomerne nízku cenu. Naopak, všetky „špeciálne“ potraviny s pútavými nápismi a s nejakou extra pridanou hodnotou pre spotrebiteľa bývajú drahšie, no málokedy skutočne kvalitnejšie. Samozrejme, aj v tomto prípade existujú výnimky. Sú obchodné reťazce, ktoré sa špecializujú na spoluprácu s lokálnymi farmami a dodávateľmi, kde zoženiete potraviny, ktoré inde nenájdete, no s pridanou maržou. Je na rozhodnutí spotrebiteľa, či v tom vidí pridanú hodnotu a či je ochotný si za to priplatiť.“
Má zmysel riadiť sa označeniami ako „superpotraviny“ alebo „detox“, prípadne “bez cukru” či “fit”?
„Úplne jednoznačné nie. Neexistuje legislatíva, ktorá by jednoznačne definovala, čo taká „superpotravina“ znamená. Oveľa väčší prínos má pre človeka pestrý vyvážený jedálniček. Fit potravina nemá taktiež legislatívne ukotvenie, môže to byť čokoľvek s nápisom fit a vyvolať u spotrebiteľa falošný pozitívny dojem. Potravina bez cukru už, samozrejme, legislatívne ukotvenie má, no stretla som sa aj s tým, že síce klasický „cukor“ v zložení nebol, no nahradili ho fruktózovým sirupom, čo je vlastne tiež cukor, len ovocný a ešte v sirupovom stave.“
Ak by ste mali pomenovať tri najväčšie nezmysly, ktoré si Slováci o jedle myslia, ktoré by to boli?
Toto je tak vďačná téma a určite by sa o tom dalo veľa rozprávať. Spomeniem ale pár mýtov, ktoré vidím najčastejšie:
- biely jogurt bez éčok – biely jogurt môže obsahovať iba mlieko a jogurtové kultúry, takže je to len marketingový ťah výrobcov
- káva s mliekom škodí – žiadna štúdia to zatiaľ nepotvrdila, ak vám nevyhovuje káva s mliekom, môže vám prekážať samotné mlieko, nie spoločne
- špeciálne typy solí sú lepšie ako klasická jedlá soľ s jódom. V každej soli je približne 95-98 % NaCl, minerály tvoria 3-5 %, čo je v množstve v ktorom solíme skutočne zanedbateľné množstvo. Napríklad taká himalájska soľ, ružová farba je vďaka oxidom železa, môžeme ju pridávať do jedál kvôli chuti, no špeciálny prínos to pre spotrebiteľa nemá
- fit raňajkové kaše – častokrát sú skrytým zdrojom vysokého množstva cukru a tuku aj napriek tomu, že sú prezentované ako zdravší tip raňajok, čo nie je vôbec pravidlo
- cereálne pečivo v legislatíve neznamená nič, výrobca môže hociktoré pečivo označiť ako cereálne, teda obilné, neznamená to automaticky zdravšie alebo lepšie pre spotrebiteľa
Ako reagujete na takéto nezmysly alebo mýty, s ktorými sa stretávate v komentároch alebo správach od ľudí? Dá sa s nimi diskutovať alebo už majú svoju pravdu a presviedčajú Vás o nej?
„Ľudia, ktorí ma sledujú, sa pýtajú radi a to ma na tom veľmi baví. Ak plánujem dať von video alebo príspevok a niečo neočakávané sa v ten deň stane a ja by som nemala kapacitu ľuďom pod príspevkom alebo do správ odpovedať na ich otázky, väčšinou to posuniem na iný deň. Nemá to pre mňa takú pridanú hodnotu, akú by som chcela a pre ľudí tiež nie. Určite sú aj ľudia, ktorí zablúdia na môj profil už s jasným a vyhradeným názorom, ktorý mi samozrejme vďačne napíšu, no tí diskutovať poväčšine nechcú.“
Aký je váš najúspešnejší príspevok a prečo si myslíte, že zarezonoval?
„Najúspešnejšie príspevky bývajú väčšinou tie, kde človek vidí, čo reálne v obchode kupujem, komentujem alebo porovnávam. Vedia to potom „zopakovať“, v obchode vyhľadať a vedia aj prečo si to kupujú. Takto z toho nákupu majú hneď lepší pocit.“
Ako nakupuje Barbora Timárová
A ako nakupujete? Pozriete si každú etiketu? Čo je pre vás najdôležitejšie?
„Pri nakupovaní si pozriem etiketu vždy, dokonca aj pri potravinách, ktoré jeme doma bežne, pretože zloženie sa môže meniť v čase. Ak nakupujem „novú“ potravinu, čítanie etikiet je u mňa už také samozrejmé ako napríklad umývanie zubov. Zloženie hodnotím stále v kontexte danej potraviny. Ak to dám do príkladu, škrob mi sám o sebe ako aditívum v potravine neprekáža, ide o neškodný polysacharid. Môže sa pridávať na to, aby ste dosiahli požadovanú lámavú konzistenciu v mliečnom dezerte, čo je úplne v poriadku. No môže byť pridaný napríklad aj do kečupu, kde vám to vie napovedať, že obsah paradajok bude pravdepodobne nižší, pretože museli na jeho zahustenie použiť škrob.
Najdôležitejšie pre mňa je, aby potravina bola to, čo sľubuje na obale. Ak ide o kečup, chcem čo najvyšší obsah paradajok. Ak ide o sójovú omáčku, ideálne aby obsahovala len pšenicu, sójové bôby, vodu a soľ. Ak si vyberám pokojne raz za čas aj chipsy, pozerám na obsah tuku, obsah prídavných látok a obsah soli. Všetko závisí od typu danej potraviny, ktorú si dávam do košíka.“
Rozhoduje aj poradie uvedených potravín na obale?
„Poradie ingrediencií v zložení potraviny rozhoduje určite. Ingrediencie sú zoradené od najviac po najmenej obsiahnutú. Takže je veľký rozdiel, ak cukor nájdete na druhej pozícii v zložení alebo na predposlednej.“
Kedy tovar po prečítaní etikety vrátite späť do regálu?
„Buď si potravinu vezmem do rúk len preto, pretože ma zo zvedavosti zaujíma, čo obsahuje a vrátim ju naspäť, lebo mi išlo sebecky len o zloženie (smiech). Alebo ak zistím, že nájdem o pár metrov v regáli inú potravinu rovnakého typu s lepším zložením. No je pravda, že sú špecifické situácie, kedy napríklad dostanem chuť na ovocný nanuk, no keď sa pozriem na zloženie a namiesto ovocia obsahuje len ovocné arómy, tak nanuk jednoducho vrátim do mrazničky.“
Nedávno ste na IG hodnotili Nutri-Score niekoľkých potravín. Nutri-Score pomáha spotrebiteľom a spotrebiteľkám rozlíšiť medzi nutrične lepším a horším produktom. Všímajú si túto hodnotu ľudia v obchodoch?
„Ide v podstate o hodnotenie potraviny nad rámec zloženia a nutričných hodnôt, ktoré si môže spotrebiteľ pozrieť na obale. Toto hodnotenie hodnotí primárne obsah cukru, soli, nasýtených mastných kyselín a rieši tiež energetickú hodnotu danej potraviny. Od roku 2018 už stihlo toto hodnotenie prejsť revíziou, keďže to v mnohých prípadoch nedávalo zmysel. Dôkazom toho, že to celé nie je tak jednoduché, ako to vyzerá je aj to, že Európska únia sa snažila presadiť od roku 2023 povinné označovanie NUTRISCORE na každej potravine a doteraz sa tak neudialo. Myslené je to dobre, ale bez edukácie to môže mnoho ľudí nepochopiť. NUTRISCORE môže byť dobrý pomocník v tom, ako si vybrať najvhodnejší výrobok v jednej skupine potravín (napríklad skupina instantných kaší alebo cereálií), ale nemal by to byť nástroj na selekciu zdravých a nezdravých potravín. Osobne si myslím, že si to hodnotenie ľudia všímajú viac ako iné označenia na potravine.“
Patria potraviny napríklad do drogérie? Nedávno ste v jednej hodnotili zloženie proteínových tyčiniek.
„Myslím si, že je to veľmi fajn osvieženie a nemám s tým ja osobne problém. Väčšinou tam nájdeme my ako spotrebitelia zas úplne inú škálu potravín, ako bežne v supermarketoch, čo môže pozitívne ovplyvniť konkurenčný trh a tak sa môže prirodzene zlepšiť kvalita potravín.“
Máte aj platené spolupráce pri hodnotení potravín v konkrétnych obchodoch?
„Ak môžem prispieť k tomu, aby sa o kvalitnej potravine viac hovorilo, idem do toho. No klamlivé pozitívne hodnotenie čohokoľvek sa u mňa kúpiť nedá.“
Treba po lete viac rozmýšľať o tom, čo jeme?
„Vždy by sme mali rozmýšľať, čo jeme, bezohľadu na ročné obdobie.“
Kvalitná kozmetika nemusí byť prírodná, hovorí Barbora Timárová
Ste manažérkou pre vývoj kozmetických výrobkov. Aké náročné je získať takúto pozíciu?
„Hodnotím to spätne ako náročnú cestu, no v mojom prípade asi nevyhnutnú. Vyštudovala som Fakultu chemickej a potravinárskej technológie na Slovenskej Technickej Univerzite v Bratislave. Po vysokej škole som síce mala všeobecné znalosti a hrošiu kožu, no stále to nestačilo na to, aby som sa dostala na takú pozíciu. Čakalo ma niekoľko rokov tvrdej práce, častokrát aj mimo pracovnej doby, kedy som už vedela, čomu sa chcem venovať a robila všetko pre to, aby sa mi to podarilo. Myslím, že mám pred sebou ešte dlhú cestu, no už teraz sa teším, čo mi život prinesie. Pretože viem, že tvrdá práca na sebe stojí za to a skôr, či neskôr prinesie svoje ovocie.“
Sú podobnosti medzi čítaním etikiet v potravinách a v kozmetike?
„V zložkách takmer vôbec, v princípe vyskladania poradia ingrediencií v zložení trochu podobné.“
Čo by mali ľudia sledovať pri kozmetike tak, ako sledujú zloženie potravín?
„Tu je to trošku zložitejšie zovšeobecniť. Každá pokožka je individuálna a jej potreby sa vedia dokonca výrazne meniť aj v čase, či už ide o ročné obdobie, vek, hormonálny cyklus atď. Úplne na prvú mi napadlo, aby kozmetický produkt obsahoval to, čo sľubuje na obale. Ak sľubuje, že je hydratačný, pozriem si zložky a zhodnotím jednotlivé humektanty, extrakty, hydroláty a iné aktívne látky v zložení. Podľa toho sa rozhodnem, či je to pre mňa dostatočné. Ak hľadám produkt na pigmentové škvrny, pozriem si typy a množstvo aktívnych látok, skontrolujem použité deriváty aktívnych látok a ak to značka má, tak aj ich percentá. Ak nemá, viem to intuitívne vyčítať zo zloženia.“
Aký je rozdiel medzi „prírodnou“ a „prírodne pôsobiacou“ kozmetikou?
„Jednotná legislatíva, ktorá by používanie pojmov “prírodná kozmetika” alebo “biokozmetika” definovala, u nás neexistuje a teda ich používanie v marketingovej komunikácii jednotlivých značiek zákony nijak neobmedzujú. Určite nie som zástanca názoru prírodná rovná sa bezpečnejšia alebo účinnejšia. Tzv. prírodná kozmetika prináša množstvo výziev, ktoré súvisia nielen so špeciálnym skladovaním a následnou distribúciou už hotových kozmetických produktov, ale aj surovín. Môže byť zdrojom rastlinných alergénov, reziduí zo životného prostredia a podobne. Všetko okolo nás sú chemické látky a je dôležité si uvedomiť, že aj prírodné látky ako éterické oleje môžu byť zdrojom nebezpečných alergénov vo vyššej koncentrácii. Napríklad taká kyselina hyalúronová sa izolovala z kohútich hrebeňov, no dnes sa do kozmetiky získava biotechnologicky. Dávam prednosť teda zložkám, ktoré sú tzv. “prírodne identické”, teda majú predlohu v prírode, no chemickou úpravou sa z nich pripravia vhodnejšie a stabilnejšie formy, ktoré sa v kozmetike využívajú efektívne. Zároveň si ale myslím, že kvalitná kozmetika môže byť tak prírodná ako aj syntetická alebo kozmetika, ktorá obsahuje prírodné ingrediencie v kombinácii s tými syntetickými.“
Potravinárstvo, kozmetika sú určite oblasti, kde pracuje viac žien. Napriek tomu sa opýtam, pociťovali ste niekedy nejaké znevýhodnenie ako žena alebo ako mladá žena – teda kvôli pohlaviu alebo veku?
„Ako žena cítim znevýhodnenie jedine v laboratóriu, kde neviem dvíhať a prenášať veľké bandasky so surovinami, lebo na to jednoducho my ženy nie sme fyzicky stavané. Inak sme v práci aktuálne čisto ženský kolektív a navzájom sa rešpektujeme, takže na znevýhodnenia tam nie je priestor. Čo sa týka všeobecne predsudkov, myslím si, že sa s nimi môže človek stretnúť v ktorejkoľvek oblasti. Či už ide o pohlavie, vek, pracovné, či životné skúsenosti. Je len na nás, ako s tým naložíme a či budeme chcieť mať vo svojom okolí ľudí, ktorým musíme neustále dokazovať svoje kvality.“
Čo by ste odporučili niekomu, kto sa v množstve informácií o jedle a zdraví stráca a nevie, kde začať?
„Aby čítali vedecky podložené články a vzdelávali sa. Jedine vedomosti vám nikto nevezme. Aby nesledovali profily, ktoré fungujú na princípe šírenia strachu a naopak, aby sledovali účty, ktoré pre nich majú pridanú hodnotu. A čo je najdôležitejšie? Aby neprestali myslieť. Sociálne siete nás vedia ovplyvniť tak, že sa o pár rokov budeme pýtať, prečo som si to vlastne kúpil? Prečo som sa nechal tak ovplyvniť? Čo to vlastne jem?“
Kde čerpáte vy sama energiu a motiváciu, keď už máte pocit, že osveta ide pomaly?
„Je to kombinácia mojej povahy a vášne k tomu, čomu sa venujem, či už ide o moju prácu vývojára kozmetiky alebo o potraviny. Verím, že to má zmysel a aj napriek tomu, že si uvedomujem, že tí, čo zastrašujú alebo šíria nepravdy, sú často „hlučnejší“, neodradí ma to v mojej práci. Lebo nejde len o to, že sa snažím edukovať ľudí naokolo, ale vďaka tomu napredujem aj ja ako osobnosť. To je pre mňa veľká pridaná hodnota mojej práce.“
