Sú ľudia, pre ktorých je klamstvo metódou, ako prežiť život. Trochu akoby bez ujmy, trochu ľahšie, ako keby kráčali s hlavou hore a s pravdou na jazyku. Neviem, či vôbec vedia, že naozaj nie je nič príjemné mať vo svojej blízkosti človeka, ktorý klame. Ide totiž o to, že pri takom nikdy nevieme, na čom vlastne sme. A do koľkých nepríjemných situácií sa kvôli klamstvu iných dostávame!

Politici sú kategória celkom iná. Oni podľa mňa pravdu od lži vôbec nedokážu rozoznať. Hovoria, čo treba na obhájenie svojich krokov, zavádzajú, klamú... Niekedy im na to prídeme hneď, niekedy o rok, dva... Nuž a keďže platí,  že na všetko sa aj tak príde... Nepovažujem politikov za prezieravých.

Bavme sa však o klamároch, žijúcich celkom v našej bezprostrednej blízkosti. Naklamú celé stohy lží, poloprávd, my s nimi potom nič netušiac narábame ďalej a niekde za štvrtým rohom sa z nás ľudia smejú, lebo tí pravdu poznajú.  A dokonca, ako klamári vyzeráme pred nimi my.

Ja viem, ľudia niekedy narábajú s takzvaným milosrdným klamstvo. A nazdávajú sa, že takéto klamstvo je vlastne biele a teda nič zlé sa nedeje. Ja si to však nemyslím. Lebo aha, čo mi povedala priateľka:

Peter, kde si bol včera okolo piatej? Volala som ti ale nadarmo, vravela preto, lebo sa dohodli, že v stredu zavolá.

V ateliéri! Niečo som mal s mobilom, odvetil a všetko bolo ok. Ale iba do chvíle, kým asi o týždeň nešla na pracovné stretnutie medzi mladých básnikov. Podišla ku nej krásna slečna a vraví: Ja vás poznám! Vy ste manželkou toho maliara, však? Minulú stredu som ho videla v zábavnom parku v Rakúsku.. . To bola vaša dcéra? Tak sa k nej správal starostlivo...

Priateľka mala skúsenosť takúto, my ostatní ešte aj možno horšiu. Dozviete sa veci, ktoré vás tak poškodia, že ich už napraviť nemožno. Nejaký dobrák vás jednoducho naklamal a aký mal dôvod, nevie nik. Láska k blížnemu to však rozhodne nebola.

Mne sa podobné veci stávajú dosť pravidelne, avšak nedávno ma oklamala jedna z členiek rodiny a to som teda niesla dosť ťažko. Stalo sa jej však, že keďže som vec overila a teda sa dozvedela pravdu, toto dievča už beriem ako klamárku a jej slová beriem s veľkou rezervou. Nuž... S rezervou. Neverím jej! Ani slovo.

Ak niekoho v živote vidíme ako klamára, je to pre neho kruté. Imidž klamára, nedôveryhodnej osoby je podľa mňa niečo tak potupné, že neviem, či existuje niečo horšie. Možno ešte imidž zlodeja. Hoci pravda je taká, že zlodej musí vždy niekomu aj klamať! Však?

Po toľkých prežitých rokoch už viem presne, že život je schopný zobrať nám hocičo. Majetok, zdravie, partnera, prácu... Na jedno však dosah nemá. Ak sme pravdaže silní a nepodľahneme. Nemôže nám zobrať povesť slušného človeka. A práve preto neklamem. Lebo... môžete sa niekedy presvedčiť sami. Pravde aj tak nikto neverí!    

      

Prečítajte si aj Vlaky