V noci, keď všetko stíchne, si k vám pod perinu ľahne strach, pevne vás objíme svojimi studenými rukami  a zašepká – si chorý, si ťažko chorý, keď ťa nevedia vyliečiť, možno máš rakovinu, ktorú ešte nenašli, alebo ti niečo taja... Ráno vstanete ako zbitý pes, s novými alebo zosilnenými  príznakmi choroby a studené ruky strachu už zo seba nestrasiete: bože, čo sa stane, ak nebudem môcť pracovať, a ... každý máme svoj balíček obáv. 

Moderná medicína priniesla úžasné diagnostické a liečebné možnosti, o akých sa nám pred 20-30 rokmi ani nesnívalo. Patrím ku generácii lekárov, pre ktorých bol MRI prístroj science-fiction. Nové vedecké objavy v medicíne sa bleskurýchle menia na prax. Lekári denne vyliečia a zachránia život tisíckam ľudí.  Ale vo večerných správach žiadnej televíznej stanice sa  nedozviete, koľkým ľuďom v ten deň zdravotníci pomohli. Na druhej strane – je prítomná masa nespokojných pacientov, ktorá  zostáva rovnako anonymná. Ale prečo sú pri všetkých možnostiach modernej medicíny niektorí pacienti nespokojní,  prečo sa cítia osamotení a bez adekvátnej pomoci, prečo to všetko je? A bolo to tak vždy, len sa o tom nehovorilo, alebo až teraz?

Nespokojnosť so zdravotníctvom ma dve tváre

Fenomén nespokojnosti so zdravotníckymi službami má dve tváre. Jednu z nich poznajú na celom svete, je rovnaká v Amerike, Holandsku, Rakúsku, Austrálii, Poľsku, Rusku, Česku, aj u nás. Tá druhá je špecificky slovenská. Navrhujem, aby sme sa najskôr pozreli na tú celosvetovú a potom na našu. Nebude to teoretická exkurzia do systému riadenia zdravotníctva a jeho chýb, chcem, aby ponúknuté  poznanie bolo  pre nás všetkých praktické.  Lebo -  čo poznám, v tom sa viem orientovať. Ak poznám,  tak viem, ako postupovať, aby som pomohla sebe  a svojej rodine. Je mi jasné, čo sa dá a nedá.  To po prvé.  Po druhé – povieme si, ako sa chovať k sebe a viesť  svoju rodinu tak, aby sme v systéme zdravotníctva, ktorý máme k dispozícii (v dobrom aj zlom) ostali zdraví. V súčasnosti nie je pacient  pasívnym  objektom, ktorý prijíma rady a lieky. Stal sa partnerom lekára, spoločne pracujú na projekte s názvom Moje zdravie.  Ako partner  môže pre seba veľa požadovať, ale musí  niesť aj zodpovednosť.

Atomizácia medicíny  a jej praktické dôsledky.

Jedným z fenoménov nespokojnosti so zdravotníctvom, ktorý je spoločný  pre  celý civilizovaný svet, tkvie v obrovskom objeme vedomostí o ľudskom tele, jeho fungovaní  a chorobných zmenách. Už dávno nie je v silách jedného lekára obsiahnuť databázu poznania celej medicíny. A nie len to. Žiaden lekár už nie je schopný zvládnuť celú databázu poznania čo i len jedného medicínskeho odboru. Táto situácia viedla k atomizácii medicíny. Medicínske odbory sa delia na množstvo ďalších, tie ďalšie sa ďalej špecializujú  na rôzne oblasti atď.  Uveďme príklad -  začne vás bolieť brucho.  Vezmete liek, pijete bylinkové čaje, nasadíte diétu. Brucho bolí ďalej.  Idete k obvodnému lekárovi.   Lekár  Váš prípad vyrieši – odchádzate spokojný, pravdepodobne s novým liekom a dobrou radou. Dobrú radu dodržíte, liek užijete, ale zdravotný stav ostáva rovnaký.  Znovu sa ocitáte v ambulancii obvodného lekára. Ten Vás pošle k špecialistovi, ktorý na Vaše ochorenie príde, alebo nepríde. A ak nepríde,  začnú sa  odbery krvi a stolice, niekedy opakovane, návštevy  ďalších odborníkov, ktorí postupne môžu vyšetriť všetko, čo sa v bruchu nachádza.  Nakoniec  môžete skončiť na alergiológii, alebo u neurológa, pretože tá bolesť môže mať aj alergický pôvod, aj neurologický pôvod. Tento príbeh neznamená, že lekári, u ktorých ste boli, sú hlúpi, alebo málo vzdelaní. Opak je pravdou.  V minulosti by ste určite toľko odborníkov kvôli presnej diagnóze svojho ochorenia nenavštívili. Ale teraz sa toho o príčinách ochorení  vie toľko, že  diagnostický proces  je dlhší a náročnejší. A je tu ešte jeden problém. Môže sa vám stať, že odrazu nie je nikto, kto by všetky  výsledky vyšetrení pospájal a rozumne vysvetlil, čo vám bolo, alebo je. Beriete pravdepodobne viacero liekov – od každého odborníka niečo, ale nemusíte sa cítiť lepšie.

Foto - TASR

Veľa  prístrojových vyšetrení, menej medicínskeho remesla

Množstvo objektívnych vyšetrovacích techník (pomocou rôznych prístrojov a testov) vedie lekárov k tomu, aby tieto možnosti využívali a tak objektívne potvrdili alebo vylúčili predpokladanú poruchu.  Čoraz viac lekárov sa stále viac spolieha na  vyšetrovacie techniky a nevenuje sa dostatočne  základným kameňom diagnostiky akejkoľvek choroby - podrobnej anamnéze a fyzikálnemu vyšetreniu. Oni sú zlatým  jadrom medicínskeho remesla,  umením medicíny.  Čo to je – podrobná anamnéza? Je to riadený rozhovor lekára s pacientom, ktorého cieľom je čo najpresnejšie zistiť, ako konkrétny zdravotný problém vznikol, aký mal priebeh, ako bol doteraz liečený atd. Lekár sa zaujíma o alergie, úrazy, operácie pacienta, o jeho ďalšie choroby a musí presne zistiť, aké lieky berie. Potom sa skúma celá pacientova rodina– aké choroby sa  vyskytovali a vyskytujú – dozadu po generáciách, až pokiaľ vedomosti pacienta siahajú a dopredu po generáciách – u detí, vnukov... Lekár musí tiež presne zistiť, akú prácu pacient vykonáva, ako a či ho zaťažuje, aké športy robí a vôbec - ako trávi voľný čas, aké sú jeho sociálne pomery, rodinná situácia...

Povedzte, kedy ste boli naposledy u lekára, ktorý sa vás na toto všetko povypytoval? Potom by malo nasledovať tzv. fyzikálne vyšetrenie.  Je to osobné vyšetrenie pacienta lekárom a každý medicínsky odbor má svoje portfólio potrebných fyzikálnych vyšetrení. Internista bude pri ňom používať fonendoskop, neurológ kladivko. Fyzikálne vyšetrenia sa majú robiť u vyzlečeného, alebo aspoň dostatočne vyzlečeného pacienta. Lekár musí údaje o pacientovi zapísať do počítača, všetky vykonané úkony cez počítač vykázať zdravotnej poisťovni,  predpísať recepty, žiadanky na ďalšie vyšetrenia, poprípade urobiť nejaký liečebný zákrok.  A tu sme pri ďalšom z koreňov fenoménu nespokojnosti  so zdravotníctvom. 

Počítač medzi lekárom a pacientom

Medzi pacienta a lekára, ktorí majú na vzájomnú komunikáciu a všetku potrebnú administratívu vymedzený  vopred určený čas, sa postavil počítač. Lekár musí s počítačom komunikovať viacej, ako s pacientom, inak nič nestihne. Počítač sa stal extrémne dôležitý:  na základe  jeho záznamov o pacientovi, diagnostike a liečbe sa hodnotí úroveň práce lekára, preto musia byť záznamy presné, dôsledné a odborné, lekár môže byť napríklad pokutovaný  za zle, alebo nedostatočne  vedenú zdravotnú dokumentáciu. Pokiaľ sa pomýli vo výkazníctve pre zdravotnú poisťovňu, potom on, alebo jeho nemocnica nedostanú za pacienta zaplatené. Preto sa lekár  díva do počítača veľmi pozorne,  pričom kladie pacientovi otázky a simultánne vykonáva náročnú intelektuálnu prácu – úvahu o možnom ochorení , jeho diagnostike a liečbe. Málokto si vie predstaviť, aké je to pre lekára stresujúce a vôbec sa nehovorí o tom, aké je to pre pacienta frustrujúce. Lekár predsa neštudoval preto, aby kŕmil počítač presnými údajmi v čase, keď sa má zaoberať pacientom. A pacient prišiel s dôverou za človekom-lekárom a nie za niekým, kto sa chová ako stroj. 

Foto - Stano Stehlík

Diagnostické a liečebné štandardy – nevyhnutnosť aj pasca

Nemožno povedať, že autority riadiace zdravotníctvo vyspelých krajín si tieto problémy neuvedomujú. Väčšina vyšetrovacích techník je extrémne drahá, preto  v každej takejto krajine majú diagnostické pravidlá, štandardy,  ktoré  obmedzujú nadužívanie drahých vyšetrovacích metód bez toho, aby sa poškodil pacient.  Podobne to je s liečbou. Lieky predstavujú druhú finančne najnáročnejšiu položku v rozpočte každého zdravotníckeho systému. Aj v oblasti liečby ochorení sa preto hľadajú fungujúce schémy, ktoré sa snažia zabrániť zbytočnému plytvaniu zdrojov.  A znovu –  rozumná  racionalizácia diagnostických a liečebných  postupov má tiež svoju odvrátenú tvár.  Jednotný  pracovný postup, schéma, štandarda,  kvalitné know-how dokonale fungujú vo výrobnej sfére, ale obmedzene vo sfére služieb, kam zdravotníctvo patrí.  Sféra služieb pracuje  s tým, čo je živé a teda nepredvídateľné a premenné. Na sto percent to platí  o zdravotníctve. Usmernenia pre diagnostiku a liečbu poskytujú lekárom oporu aj potrebnú právnu ochranu,  ale ich striktné  dodržiavanie  môže byť  v niektorých prípadoch problematické.  Každý človek je dokonalý originál, individualita s komplexným a rôznym osudom, všetci ľudia chorí na jedno a to isté ochorenie sa nie vždy vmestia aj do toho istého   diagnostického a  liečebného postupu.

Atomizácia poznania v medicíne, presmerovanie pozornosti lekárov  na využitie prístrojových  diagnostických techník,  absencia adekvátneho kontaktu lekára s pacientom a v niektorých prípadoch štandardizované  diagnostické a liečebné postupy predstavujú odvrátenú tvár modernej medicíny. Je to medicína  postavená na výkone a dosiahnutí určitého želateľného výsledku, ekonomické hľadisko je extrémne dôležité pre udržateľnosť celého systému.  Má mnohé pozitíva a benefity , ktoré sme v minulosti nemali k dispozícii, ale zároveň je aj  zdrojom nespokojnosti  a príčinou akejsi pomalej psychickej premeny niektorých lekárov – aj oni akoby sa stávali viacej súčasťou dokonalého technického vybavenia, než multifunkčnými ľuďmi, ktorými lekári kedysi boli: lekármi, liečiteľmi, spovedníkmi, psychológmi, rodinnými poradcami...

Ako sa môže obyčajný človek s touto situáciou vyrovnať, ako sa naučiť s ňou spolupracovať tak, aby bol spokojný?  Skôr, než začneme hľadať odpovede na túto podstatnú otázku, musíme ešte preplávať búrlivé vody slovenského zdravotníctva.  Lebo riešenia musíme hľadať u nás doma, v našich podmienkach. 

 

MUDr. Ester Točíková, MBA sa krátko po revolúcii dostala do manažérskeho vzdelávania, ktoré vtedy organizovala EÚ pre krajiny po páde totality. Dostať sa tam bolo relatívne ľahko, lebo len dve podmienky museli byť splnené - dozvedieť sa o tejto možnosti a vedieť anglicky. Vtedy bolo tak málo lekárov hovoriacich anglicky, že to bolo ľahké.  Dva roky študovala zdravotnícky manažment v Holandsku, 2,5 roka v Británii, odkiaľ má aj vzdelanie MBA ďalej stážovala v Írsku a Amerike. Spolu s ňou študovalo ďalších 18 slovenských lekárov a asi traja či štyria ekonómovia. Vychovali ich ako učiteľov zdravotníckeho manažmentu. Viac ako 10 rokov potom pôsobila ako lektorka a prednášala po celom Slovensku. Tak spoznala zahraničné zdravotnícke systémy - počas štúdia a slovenský na vlastnej koži zvonku aj zvnútra. Kompletne.