
Opätky
Lebo, kým nás v práci obmedzujú na telo vyformované saká, pančušky v horúčavách, vysoké podpätky, či zákaz výstrednej bižutérie a prílišného líčenia, sú ženy, čo sa nariadení o tom, čo si môžu obliecť, nezbavia od dievčenského, či dokonca detského veku.
Redakcia Žien v meste · 16. mája 2016 · 2 min čítania
Recepčná z britskej pobočky firmy PwC sa ohradila proti požiadavke nosiť do práce vysoké opätky a vyhodili ju za to. Po pár dňoch sa jej pod protestnú petíciu podpísalo stotisíc ľudí a sociálne siete boli zaplavené podpornými fotkami žien, ktoré vyfotografovali svoje nohy v teniskách, mokasínach, sandálkach aj ortopedickej obuvi, akú zvyknú nosiť staršie dámy.
Spolu s odkazom, že ani takéto obutie im nebráni podávať pracovný výkon, ktorý sa od nich požaduje. Objavila sa tiež debata, či dress code, ktorý požadujú mnohé firmy nie je prekonaný, je sexistický a presadzujúci mužský vkus.
To všetko je skvelé. Počin mladej ženy, solidarita aj mediálne pokrytie. Zároveň je to pripomienka toho, aké sú ženy na Západe, či v sekulárnych spoločnostiach pri všetkých problémoch šťastné. Lebo, kým nás v práci obmedzujú na telo vyformované saká, pančušky v horúčavách, vysoké podpätky, či zákaz výstrednej bižutérie a prílišného líčenia, sú ženy, čo sa nariadení o tom, čo si môžu obliecť, nezbavia od dievčenského, či dokonca detského veku.
Hidžáby, burky, závoje, rukavičky, sukne do polovice lýtok, rukávy do polovice predlaktia, ale aj sárí, nech vyzerá hoci aj elegantne aj vznešene, sú ženám nanucované (iné je, ak sa rozhodnú samé) ako prejav náboženskej príslušnosti či kultúrnej tradície.
A za nerešpektovanie takéhoto dress code prichádzajú sankcie v podobe spoločenskej ostrakizácie, finančných pokút či fyzických trestov. Odvaha žien, ktoré sa tomuto všetkému snažia vzdorovať, sa na stránky medzinárodnej tlače či do sociálnych médií dostáva málokedy. Prídu dve, tri kampane a na všetko sa rýchlo zabudne, lebo sa objaví iný problém hodný pozornosti celebrít.
Ak však vedia vzdorovať ženy v režimoch, kde sa niečo také považuje za nebezpečné a málokedy majú podporu mužov, mali by sa ženy v slobodnom svete, čo najhlasnejšie ozývať, ak sa im niečo nepáči a majú pocit, že sú diskriminované pre svoj rod. Lebo, hoci sa nám to často nezdá a napriek tomu, čo sa stalo recepčnej v nízkych topánkach, žijú ženy v slobodnej časti sveta to, o čom sa ženám inde len sníva.
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026




