Posledný deň
Z každej práce si v rukách odnášate krabicu s vecami, ktoré ste si nazhromaždili a v srdci ľudí, ktorých ste spoznali.
Redakcia Žien v meste · 23. augusta 2015 · 2 min čítania
Piatok bol môj posledný deň v starej práci. Deň, kedy niečo skončilo, aby niečo nové mohlo začať. Nemám rada lúčenie, lebo lúčenie ma vždy svojím spôsobom bolí. Púšťate veci, ktoré ste dlho držali, vzdávate sa mnohého a mnohé strácate. Robíme to preto, aby ste mali miesto na nové veci, nové zážitky, nové začiatky.
Straty vždy bolia. Strácam svoje miesto, kde som sedela viac ako dva roky. Strácam kolegov, strácam spojenie s tým, čo som vytvorila pre firmu. Som smutná, aj sa teším na nové veci. Je to zmätok v duši.
V hlave si prechádzam, čo všetko som urobila za dva roky. Boli to desiatky kampaní, desiatky tvorivých dní, kedy sme vymýšľali nové a nové nápady. Desiatky nocí, kedy sme pripravovali prezentácie a jedli len pizzu z krabice. Desiatky dní, kedy sme žili v eufórii z dobrej prezentácie či výhry v súťaži. Minulý november sme kvôli veľkému tendru spali len pár hodín denne a v práci boli viac ako tri týždne bez prestávky. To všetko vás s tými ľuďmi spojí. Niekedy nám stačil pohľad a vedeli sme, čo chce ten druhý povedať. Pred klientom sme za seba vedeli dokončiť vetu a dotvoriť myšlienku. Keď vedľa niekoho sedíte viac ako 8 hodín denne, viete o ňom veľa a on vie veľa o vás. Všetko, čo si poviete je osobné. Nemôže to byť iné.
Priala by som si, aby všetci mali okolo seba taký tím, ako som mala ja. Žiaľ, reklama je odvetvie, kde sa ľudia rýchlo menia. Kreativita je vec, ktorá sa neustále vyvíja, nemôže stagnovať. Kreatívni zamestnanci menia agentúry aj klientov pomerne často. Aj náš tím sa zmenil. Aj firma sa mení, mení sa s príchodom nových ľudí a odchodom tých starých. Mení svoju energiu, nastavenia, mení svoju DNA.
Včera skončila jedna úspešná etapa nášho tímu, s ktorým sme veľa vecí priviedli k dobrému výsledku. Verím, že kolegovia v novom tíme budú pokračovať a vyšľapú si svoju vlastnú cestu. Kolegovia, dnes už bývalí, ale mnohí z nich zostávajú priateľmi. Z každej práce si v rukách odnášate krabicu s vecami, ktoré ste si nazhromaždili a v srdci ľudí, ktorých ste spoznali. Predo mnou je 10 dní voľna a potom nový začiatok. Uvidíme, čo všetko mi prinesie do života.
Prečítajte si aj Povedz DOSŤ
Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026