
Prečo sme sa mohli trikrát na Slovensku usmiať
Nikto z nich to ešte nemá vyhraté. Ale každý z nich sa môže usmiať. A pomohol sa usmiať aj nám. Lebo hoci niekde niečo v ich príbehoch zlyhalo, z tieňa vystúpilo niečo silné a pekné. Nádej, že na Slovensku to nie je až také zlé.
Redakcia Žien v meste · 29. júla 2015 · 2 min čítania
V priebehu pár dní, takmer len hodín, sa ukázalo to pekné, čo na Slovensku je. O čo sa dá zachytiť, keď sa brodíme blatom korupcie a ľudskej malosti. To pekné sa predviedlo paradoxne na troch tragických príbehoch.
Príbeh jedna – Vlado Suchodolinský, bývalý zástupca riaditeľa Vojenskej spravodajskej služby. Vypracoval správu o jej rozsiahlom rozkrádaní. Potrestaný mocnými prišiel o prácu aj o zdravie. Šanca vyliečiť zriedkavý druh rakoviny sa objavila v zahraničí a vyžaduje si viac ako 40 000 eur.
To pekné – jeho priatelia v zbierke na ľudiaľuďom.sk najprv skromne snívali, že raz snáď vyzbierajú aspoň 20 000 eur. Za tri dni odvážny Vlado Suchodolinský neveril, keď videl výsledok 45 000 eur. ( Koľkí by sme sa priznali, že sme počas tejto kovbojky stačili neveriacky refresh aspoň stokrát:-)
Príbeh dva – Peter Kaščák. Výborného primára najlepšej pôrodnice na Slovensku odvolali z funkcie po tom, čo povolil natáčanie klipu na operačnej sále. Z funkcie doteraz neboli odvolaní v zdravotníctve ľudia, ktorí ho rozkrádajú, ale obľúbený Kaščák to schytal zrejme aj pre zákulisné boje.
To pekné – okamžite sa na podporu primára postavili tisíce ľudí na facebooku (Chceme späť primára Kaščáka) a zbierajú sa podpisy na petíciu za jeho návrat do funkcie. Slovensko potrebuje dobrých lekárov ako soľ a ľudia sa rozhodli za jedného z nich zabojovať.
Príbeh tri – Adam. Chlapec, ktorý leží celé leto v posteli, rakovina mu zničila nohu aj rodinu. Vyčerpaní a úplne bez peňazí bojujú, čo to dá. A majú šancu. Ale potrebujú pomoc. A cestovať na konzultácie aj do zahraničia. Napísala som o nich článok.
To pekné – prihlásil sa tlmočník, ktorý im zadarmo príde vždy tlmočiť na vyšetrenia, Sygic dal navigačný systém, aby jednoduchí ľudia spod Tatier trafili do veľkého sveta a mnoho darcov sa rozhodlo neznámemu chlapcovi pomôcť finančne.
Všetkým trom držíme palce. Nikto z nich to ešte nemá vyhraté. Ale každý z nich sa môže usmiať. A pomohol sa usmiať aj nám. Lebo hoci niekde niečo v ich príbehoch zlyhalo, z tieňa vystúpilo niečo silné a pekné. Nádej, že na Slovensku to nie je až také zlé.
Nie je to o tom, že toho vykonáme veľa. Stačí, ak nás bude veľa a vykonáme vždy aspoň čosi. Poďme na to, Slovensko!
Prečítajte si aj Stratili sme našich ľudí v našich horách. Ako ďalej?
Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026

.jpg)


