
Prvák Marco
Nemôžeme vykonávať právo s toľkou bezcitnosťou a krutosťou pri kontakte s dieťaťom, pretože to nie sú zákony na ochranu ľudí.
Redakcia Žien v meste · 19. mája 2016 · 2 min čítania
Sedemročný Marco prežil životnú traumu s asistenciou úradov Slovenskej republiky.
Jeho starí rodičia, deti v triede, rodičia detí a všetci, čo sme si pozreli video z odobratia dieťaťa, sme prišli o vieru v spravodlivosť, ktorá občas musí stáť aj nad zákonmi krajiny. Nemôžeme vykonávať právo s toľkou bezcitnosťou a krutosťou pri kontakte s dieťaťom, pretože to nie sú zákony na ochranu ľudí.
Sú iba na ochranu surových úradníkov, ktorí nakráčajú do triedy plnej malých detí s kamerou v ruke a učiteľke, ktorá dieťa bráni, sa vyhrážajú väzením za marenie výkonu. Zákony chránia sociálnych pracovníkov, ktorí sú buď neznalí zákona alebo príliš zbabelí, aby chránili záujem dieťaťa v prípade, že vyšší štátny úradník stratil súdnosť. Argument ombudsmanky Tomanovej, ktorá v v rozhovore pre Denník N pripustí, že výkon rozhodnutia neprebehol v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti, ale zároveň chápe sociálnu pracovníčku, lebo je to žena a ťažko môže vystupovať proti vyššiemu úradníkovi a matke, nie je ani hodný komentára.
Tie isté zákony chránia matku, ktorá si dovolí odviesť dieťa od spolužiakov, od starých rodičov a z krajiny, ktorú chlapec pozná, do zahraničia, hoci súdny spor ešte nie je uzatvorený.
Nikde necítiť pôsobnosť zákonov, ktoré by tu boli pre prváka Marca a detí v podobných prípadoch. Pre chlapca, ktorý na videu kričí, že chce radšej ostať v škole ako odísť s matkou, lebo to je najlepšie vyjadrenie pocitov dieťaťa, čo je v jeho svete viac. Škola, ktorú pozná alebo mamu, ktoré zjavne nepozná.
Kde sú zákony, ktoré ocenia sedemročnú starostlivosť starých rodičov. Namiesto toho im ani neumožnia, aby dieťaťu vysvetlili, čo sa deje, rozlúčili sa s ním, dostali informácie, kam dieťa odchádza, ako o neho bude postarané a či ho ešte uvidia.
Kde sú zákony, ktoré rešpektujú riaditeľku a učiteľku, ktoré prejavia viac lásky k dieťaťu ako mama, ktorá toto dovolí.
Kde sú zákony, ktoré nám všetkým dajú aspoň malú istotu, že pri ich uplatňovaní používajú súdy a úradníci nielen hlavu, ale aj srdce, pretože robia rozhodnutia, ktoré 13. mája v piatok na Základnej škole Brehy zobrali vieru v právo príliš veľa malým i veľkým.
Video pre silné povahy:
Prečítajte si aj Zvedavé budú úspešné
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026



