Darina Bancíková bola prvá žena, ktorú na Slovensku ordinovali za farárku Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV). 

Darina Bancíková sa narodila 31. decembra 1922 na evanjelickej fare v Kokave nad Rimavicou ako nemanželské dieťa. Jej starým otcom bol známy evanjelický kňaz Samuel Bancík (1857-1925). V rokoch 1933-1941 študovala na Evanjelickej ľudovej škole, Reformnom reálnom gymnáziu v Martine a dievčenskom gymnáziu v Žiline (tam maturovala).

V zimnom semestri roku 1941 sa ako jediná žena zapísala na Evanjelickú bohosloveckú fakultu Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Zároveň študovala latinčinu a filozofiu na Filozofickej fakulte UK. V novembri roku 1945 získala titul Theologie Baccalaureatus (ThB.) a v decembri toho istého roku zložila katechétsku skúšku aj skúšku spôsobilosti stredoškolských profesorov náboženstva.

 

Prvá kaplánka a odpoveď ŠtB

Pretože ordinácia žien v evanjelickej cirkvi nebola vyriešená, začas vyučovala náboženstvo na štátnom dievčenskom gymnáziu v Banskej Bystrici. Od roku 1946 pracovala ako lektorka a korektorka vo vydavateľstve Tranoscius v Liptovskom Mikuláši, v tom istom roku sa Bancíková stala vedúcou Evanjelickej tlačovej kancelárie Tranoscia. Popri tom stále vyučovala náboženstvo na gymnáziu, učiteľskej akadémii a tiež na Obchodnej škole v Liptovskom Mikuláši. V roku 1948 zložila profesorské skúšky z náboženstva a stala sa predsedníčkou Združenia evanjelickej mládeže v Liptovskom Mikuláši.

Po intenzívnych diskusiách v Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) Generálny konvent schválil 24. apríla 1951 Štatút ECAV o ordinácii žien a ich ustanovení do kňazskej služby. Ešte v tom istom roku - 15. júla 1951 - bola Darina Bancíková ordinovaná v evanjelickom kostole v Tisovci.

Stala sa kaplánkou v Liptovskom Mikuláši (1951-1954), v Starej Turej (1954-1956) a Lučenci. Neskôr bola farárkou v Dolných Salibách (1958) a Drienove (1959-1962). Tu ju vo februári 1962 zaistila Štátna bezpečnosť (ŠtB). Dvadsaťpäť týždňov bola vo vyšetrovacej väzbe. Krajský súd v Banskej Bystrici ju v júli 1962 za rozvracanie republiky odsúdil na 14-mesačné väzenie a päťročný zákaz duchovnej činnosti. Po vynesení rozsudku ju eskortovali do Prahy, vo väzení na Pankráci strávila dva týždne. Po odvolaní bola na žiadosť advokátov v auguste 1962 z väzenia na Pankráci prepustená. Zdržiavala sa v Drienove, kde ju v decembri toho istého roku zastihol rozsudok Najvyššieho súdu: rok vo väzení a päť rokov zákazu duchovnej činnosti. Do výkonu trestu nastúpila 4. februára 1963, odkiaľ bola 13. februára toho roku preložená do Pardubíc, kde zotrvala do 26. júla 1963.

 

Pracovala ako robotníčka

Po návrate z väzenia nemohla nájsť zamestnanie. Pracovala ako robotníčka v Kancelárskych strojoch Zvolen a ešte v roku 1963 ju prijali za referentku do Štátnej poisťovne vo Zvolene. Po viacerých žiadostiach o zníženie vedľajšieho trestu, ktoré jej boli zamietnuté, dostala štátny súhlas na kňazskú službu do Veľkého Lomu.

Súdne ju rehabilitovali až v roku 1990. Darina Bancíková pôsobila ako farárka vo Veľkom Lome až do odchodu do dôchodku 31. januára 1996. Dôchodok prežila v Lučenci, po onemocnení sa presťahovala do Horných Salib, kde 30. júla 1999 zomrela. Pochovaná je v Kokave nad Rimavicou.