
S módou treba držať krok
Rifle Abercrombie, tenisky Adidas superstar, tenisky New Balance, tašky Longchamp a Vanessa Bruno, všetky „collègiennes“ sú ako v uniformách. A rodičia sa snažia držať krok a kupujú, čo treba, aby dieťa v kolektívne „zapadlo“.
Redakcia Žien v meste · 31. marca 2016 · 2 min čítania
Prekvapene hľadiac na dcérine biele tenisky s farebne blikajúcimi podrážkami sa mi v pamäti vynorilo obdobie, kedy sme všetci v triede nosili rozopnuté flanelové kárované košele a pod nimi biele tričká, široké rifle a rovnaké tašky cez plece. Našu uniformnú módu tak trochu ospravedlňoval socializmus a to, že ani po čerstvom otvorení hraníc sme s rôznorodosťou moc vymýšľať nemohli.
Hoci sa mi svetielkujúce „cool“ tenisky nepáčili, dcéra si ich kúpila z vreckového, pretože ich majú všetky spolužiačky.
Ako nezorientovanej matke, ktorá nevie, čo práve letí, mi dcéra po prvom dni v „Collège“ (ekvivalent osemročného gymnázia) povedala, že namiesto aktovky musí mať ruksak. A musí to byť ruksak značky Eastpack. Aby sa vyhla pocitu čiernej ovce a v novej škole sa cítila zintegrovaná, na narodeniny dostala ruksak Eastpack.
K Vianociam bolo treba tenisky, nie hociaké, ale Nike. Sukne a šaty sme zatlačili do zadných priestorov skrine, pretože všetky dievčatá v škole nosia len skinny rifle a tričká.
V druhom ročníku na „collège“ už bolo dievča zorientované. Na začiatku roka som krvopotne vyhrala boj proti teniskám Stan Smith, ktoré nosí celá škola. Nad huňatými čižmami Ugg, ktoré boli úplne v rozpore s mojim vkusom, som zvíťazila len vďaka sľubu, že akékoľvek iné zimné čižmy si vyberie, kúpim ich. Moju naivnú predstavu vysokých čižiem, ktoré ju v teple prevedú celou zimou, šikovne uzemnila. Hohohó, mami ty nevieš, čo je v móde, ja potrebujem nízke členkové tenké čižmy s gumou pri členkoch.
Počas celej zimy sa nízke čižmy s tenkými podrážkami striedali s teniskami pod holými členkami. Po januárovom mrazivom ráne, keď som na ňu nakričala, že si nemusela obliecť tie najkratšie ponožky, ktoré v skrini našla, som si pred školou uvedomila, že všetky dievčatá majú holé členky, športové ponožky skryté v teniskách a rifle vysúkané nad členky. Až v tej chvíli mi docvaklo, že výber krátkych ponožiek mojej dcéry nebol náhodný, ale podmienený súčasnej zimnej móde gymnazistiek.
Ruksak Eastpack vystriedala plátenná taška Longchamp, pretože všetky dievčatá takú majú. Len tvrdý oriešok, treba tašku Longchamp, ale nie bordovú, lebo takú má Sarah, aby si nemyslela, že ju kopíruje, červenú má Léa a tá sa jej nepáči, ružovú videla u niekoľkých dievčat, ale tá je moc krikľavá. Zhodli sme sa, že tmavomodrá bude najoriginálnejšia, keďže ju videla len u troch dievčat.
Mami, už viem, čo bude módou tejto jari. Oči sa mi prekrížia. Kožená bunda Schott-Perfecto. Vygúglim a strategicky jej odpoviem, že tmavomodrý trenč z minulého roka je nadčasový a zvládne aj módne trendy tejto jari.
Rifle Abercrombie, tenisky Adidas superstar, tenisky New Balance, tašky Longchamp a Vanessa Bruno, všetky „collègiennes“ sú ako v uniformách. A rodičia sa snažia držať krok a kupujú, čo treba, aby dieťa v kolektívne „zapadlo“.
Ešte niekoľko rokov kompromisov a snáď sa prepracujeme do obdobia „Lycée“, kedy opäť v dievčenskej móde nastupuje individuálna originálnosť, kedy už nie je hanbou byť iná ako ostatné.
Prečítajte si aj Nemocnica bez rozpočtu
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026



