Neprešlo veľa času a ja už som vedela, že Manila pre mňa nebude domovom na dlho. Pôvodne som mala v pláne z Filipín odísť na konci júla, aby som bola čo najdlhšie s priateľom. Napriek tomuto odhodlaniu ma Manila celkom ľahko  presvedčila o predčasnom odchode do sladkej dobrej Európy, na naše milé Slovensko.

Úprimne som sa späť na domovinu netešila nikdy viac ako teraz. A aj keď budem žiť istý čas bez partnera po mojom boku, s myšlienkou, že on bude musieť pretrpieť obdobie v Manile znovu  sám, cítim, že moje rozhodnutie je správne.

Prečo teda odchádzam skôr? Tak ako bola láska dôvodom môjho príchodu sem, tak je v podstate dôvodom i môjho odchodu späť. Tentoraz však  láska k Slovensku, mojej rodine a priateľstvu. Možno by bolo všetko inak, keby ma Manila chytila za srdce a dala mi pocit, že som na mieste, kde sa človeku oplatí stráviť dlhší čas. Cítim však pravý opak. Je mnoho vecí, na ktoré som si tu ani po troch mesiacoch nezvykla.

 

Neustály hluk

Autá trúbia non-stop a je jedno či bývate na dvadsiatom deviatom poschodí, chaotickú dopravnú situáciu vnímate aj za stenami domu. Občas som nemala ani chuť pustiť si nejakú hudbu, alebo zapnúť klimatizáciu. Nemala som náladu na žiaden ďalší zvuk.

 

Všade špina

Ja neviem, možno som len citlivka, ale špina v tunajších uliciach je desná. Po istom čase som prestala nosiť von žabky, aby som sa vyhla špinavým chodidlám. Bosé deti, vysypané smeti na chodníkoch, sem tam šváb na prechádzke a iné divy ako napríklad kohúty, chované zrejme na zápasy, pri ceste priviazané na reťaziach ako psi.

 

Všetky oči na vás

Aj keď pre ženu by mala byť pozornosť ľudí lichotivá, po čase som si priala mať neviditeľný plášť Harryho Pottera, a tak prejsť až do bodu B. Človek by si povedal, že domáci sú na bielych zvyknutí, nuž ale asi nie. Čo už s tou našou nevídanou krásou.

 

Rodná zeleň

Aj keď som Bratislavčanka, čiže z mesta, v porovnaní s Manilou je Bratislava hotový prales. Chýbajú tu parky a zelene v uliciach je minimum. Vzhľadom na tento  fakt a na horúce, dusné počasie, si tu teda prídete ako v betónovej džungli. Čo ma mrzí najviac je, že napriek tomu, že je Manila pri mori, prístup k nemu nemáte. Žiadna pláž, iba neatraktívny prístav. Takže ste pri mori, ale jedinou výhodou sú len čerstvé ryby na trhu.

 

Jedlo

Áno, viem. Malichernosť. Ale mne naozaj nevýslovne chýba možnosť kúpiť si čerstvý dobrý syr, šunku, nájsť v potravinách aj bezlepkové potraviny, zrelú čerstvú zeleninu a bez obáv si načapovať vodu z vodovodného kohútika.

 

Práca

Ako zahraničná študentka bez titulu a so statusom turista vo vízach, som v nájdení si brigády akosi veľmi nedúfala. Niekoľko životopisov som poposielala, ale ak mám byť úprimná, veľká časť mňa tu pracovať ani nechcela. Jednak kvôli nízkej mzde, ale aj z celkovej nechuti k mestu. Peniaze však žiaľ sú dôležité a preto sa stali tiež podnetom k môjmu odchodu.

 

Samota

Som osoba závislá od svojej rodiny a priateľov. Je to možno určitá nevýhoda. Ale je to tak. Nie že by som niekedy vôbec pochybovala, no ešte viac som sa tu utvrdila  v tom, že mám na Slovensku skvelú rodinu a nenahraditeľné kamarátstva. Bez týchto ľudí, kdekoľvek budem, bude tam len jedna časť mňa, a tak to bolo aj tu v Manile. Mala som tu síce svojho milovaného partnera, ale väčšinu dňa som trávila sama a myslela na všetkých doma.

Ázia nebola nikdy miestom, ktoré ma lákalo, no som šťastná, že som vďaka priateľovej odvahe mohla stráviť  malú časť života na Filipínach a tak mala príležitosť spoznať diametrálne odlišný svet. Tunajšie ostrovy sú rozhodne miestami, ktoré sa oplatí navštíviť, menej Manila.

 

Nuž, ale doma je doma. A tak po troch mesiacoch sa moje filipínske dobrodružstvo končí a doma ma čakajú bryndzové halušky.