Silná žena vo veľkom svete

Byť ženou je privilégium. Žena je definícia krásy, sily, odvahy, potláčanie spoločenských predsudkov, umelec života. Je to stvoriteľ snov a nositeľ zážitkov. Je to ikona krásy, zlatý bod fotografií ale aj strapaté, neupravené, umlčané stvorenie s pohárom kávy v ruke. Je to betónový múr, zahádzaný krivdou, potláčania práv, menejcennosti, týrania, zneužívania. Žena je génius, ktorý prebáda vesmír a skúma oceány, je to učiteľ atómových vzorcov, hrdinka v prvých líniách, nebojácna armádna bojovníčka, politička, prezidentka.

Atlétka dlhých tratí, naháňačkách športových lôpt, tvoriteľka široko-spektrálneho umenia, autorka piesni čí básni. Byť ženou je dar. Dar, ktorý nebol pribalený s návodom na použitie alebo jej zavedenie do fungovania, ale akosi sa vždy sám podarí vyšperkovať aj po pri všetkých tých spoločenských poznámkach. 

Malá, silná žena vo veľkom svete. Nie je to žiadna veľká vec. Je to taká maličkosť. Taká bežná vec, že je až netradičná. Tak tradične vykresľovaná vo filmoch, že až na vonok neuveriteľná a takmer neuznávaná. Žena činu, žena zmien, žena ktorá neuznáva stereotyp, ktorá sa vymyká monotónnosti. Ktorá ti nedá len to, čo si pýtaš, ale ktorá dá o niečo viac. Aj keď jej bolo ešte viac vzaté.  Ktorá nečaká so založenými rukami, nevyplákava do vankúša, ktorá nestíha ako stíhačka, ktorej hrdosť je ozdoba pred Channelkou a Tiffany náušnicami. 

Prebdené dni a noci, odlúčené týždne a mesiace, potláčanie bolesti, zarobené, získané. Zlomené srdcia, platonické zaľúbenia, priateľstva na život a na smrť. Odrieknutia, premeny, straty a návraty. 

Byť silnou ženou vo veľkom svete nie je žiadna veda. Je to umenie. Umenie prispôsobiť sa, zmeniť sa, vystúpiť z komfortnej zóny, byt silnejšia ako inokedy. Potlačiť slzy pri zlyhaní a smiať sa ešte hlasnejšie pri úspechoch. Je to nadanie vedieť povedať nie, vedieť si stáť za svojim. Byť dievčaťom, ženou, dámou, hulvátkou, trpiteľom a žiariacou hviezdou zároveň. Je to autenticita každej ženskej supersily. 

Nezáleží, kde na svete sa nachádzame, každá z nás je malé dievča vo veľkom svete. Silná žena obkolesená nástrahami a prekážkami. Každá z nás je nenahraditeľnou súčiastkou tohto vesmíru, každá z nás je tvoriteľka snov, príbehov a životného šťastia. 

Som silná žena vo veľkom svete a budem ňou navždy. Bez ohľadu na to, čo mi iní budú hovoriť, doporučovať, odsudzovať ma, kázať mi desatoro prikázaní, či ohovárať ma. Kým nebudeš v mojich topánkach, dovtedy si rovnaké dýchajúce steblo trávy ako tie, ktoré denné prechádzam. Môj príbeh si aj naďalej budem písať sama, podľa seba, podľa mojich predstáv. Nečakám Vaše likey na Facebooku či Instagrame. Nepotrebujem stvárňovať titulok magazínov. Nepotrebujem byť vzorom matky ani dcéry. Nie som tu na uspokojenie každého potreby a všetkých predstáv. Na konci dňa to nebude nik iný, kto bude zaspávať s pocitom šťastia, viny, úspechu či zlyhania, ako ja samotná. Nečakám pochopenie, tak nečakaj ho ani ty odo mňa.

Som nosička malej hviezdy v mojom srdci. Prenasledovateľka vlastných snov. Cestovateľka s miliónmi kilometrov v cestovnom pase, tvoriteľka vlastného šťastia, hlavná postava vlastnej rozprávky.  Som tá hrdá a vysmiata v centre každej fotografie môjho iCloudu ale aj tá vzlykajúca v obliečkach vankúšoch, keď už všetci spia.

Som utečenec, renegád, tá čo ublížila, odišla, opustila. Sklamala, teba aj iných. Tá, čo milovala, ale nebola milovaná späť. Som tá, čo prišla z konca sveta len aby bola pri tebe, keď si to najviac potreboval, tá, ktorá nikdy nezabudla a vždy si spomenula, tá, ktorá dala aj z posledného, tá ktorá sa nepýtala milión otázok a nečakala nič zadarmo. Tá, ktorá vždy prišla, ale neostala. Tá ktorá vedela, ale nikdy nepovedala. Tá, ktorá aj keď bolela, sa usmievala. Tá, malá, silná. 

Som veľká, silná žena v tomto maličkom svete a žijem umením, ku ktorému nehľadám pochopenie a akceptovanie od iných. Nie dnes, nie zajtra. 

Som žena. Som dar. Každá sme.