
Som žena, som matka, som z východu
A tak sa jedného dňa ocitneme vo svete, ktorý vlastne, až na veľmi malé výnimky, ktoré prekričali buď matku alebo ženu alebo človeka z východu tvoria muži z Bratislavy.
Redakcia Žien v meste · 23. marca 2016 · 2 min čítania
Tento text je sťažnosťou. Tento text je radosťou.
Žijem na Spiši. Mám deti. Milujem hory. Som žena. A do toho sa mi priplietlo, že chcem meniť svet. Nejako tak k lepšiemu. A dochádzam tým k nezlučiteľnosti funkcií. Ako u mnohých iných žien, matiek, ľudí z východu.
Ako manažérke v najväčšej nefiremnej charite na Slovensku sa mi vďaka dobrým ľuďom darí meniť svet k lepšiemu. Viac vďaka nim ako vďaka mne. Ale moja mamka stále hovorila : „Dá sa aj viac“ a tak som aj aktívna bojovníčka proti korupcii, za ľudské práva, za potlačenie diskriminácie, za spravodlivý hokej, za boj proti chudobe, za etickú reklamu, za zodpovedný biznis, za lyžičky v pravej ruke, vidličky v ľavej alebo aj naopak. Asi trochu preháňam, ale svet okolo sa ma týka, lebo ho ľúbim.
A teda zrazu sa žene z dediny na východe Slovenska stane, že ju začne okolie vnímať. Volajú ju na akcie, stretnutia, podujatia a mienkotvorné „dýchanky“.
Ale matka v nej hovorí: „A deťom sa bude kto venovať? Nestačí, že si od rána do večera v práci? Hybaj modelovať plastelíny a zbierať šišky.“
Žena v nej hovorí: „Pozri sa do zrkadla? Videla si tie kruhy pod očami? A kam chceš cestovať, veď máš menzes ako svet?
Východniarka v nej hovorí: „Tri stretnutia a všetky v Bratislave? Lebo tam sa píšu dejiny? Pôjdeš? Pár hodín za volantom, pár eur… to by si ešte dala. Ale čo na to povie žena a matka?
A tak sa jedného dňa ocitneme vo svete, ktorý vlastne, až na veľmi malé výnimky, ktoré prekričali buď matku alebo ženu alebo človeka z východu tvoria muži z Bratislavy.
Niežeby mi to bolo ľúto, lebo si nemyslím, že ho riadia celkom zle. Len to považujem za škodu a aj za nespravodlivé. Voči ženám, matkám, ľuďom zo zvyšku Slovenska.
Ale zase: Môžu si pred obedným nástupom do práce vybehnúť na lyžiach na Brnčalovu chatu? Boli prví, komu položili mazľavé párminutové bábätko na hruď?
Život je o súboji kompromisov a stereotypov.
Najväčším umením je však kompromisy nájsť a stereotypy poraziť.
Budem stále východniarkou. Budem matkou. Budem ženou.
A len najväčší machri pochopia, že to nie je vždy ľahké. Ale vždy je to krásne.
Prečítajte si aj Zamilovaná žiačka
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026



