|
Tento text je sťažnosťou. Tento text je radosťou.
Žijem na Spiši. Mám deti. Milujem hory. Som žena. A do toho sa mi priplietlo, že chcem meniť svet. Nejako tak k lepšiemu. A dochádzam tým k nezlučiteľnosti funkcií. Ako u mnohých iných žien, matiek, ľudí z východu.
Ako manažérke v najväčšej nefiremnej charite na Slovensku sa mi vďaka dobrým ľuďom darí meniť svet k lepšiemu. Viac vďaka nim ako vďaka mne. Ale moja mamka stále hovorila : "Dá sa aj viac" a tak som aj aktívna bojovníčka proti korupcii, za ľudské práva, za potlačenie diskriminácie, za spravodlivý hokej, za boj proti chudobe, za etickú reklamu, za zodpovedný biznis, za lyžičky v pravej ruke, vidličky v ľavej alebo aj naopak. Asi trochu preháňam, ale svet okolo sa ma týka, lebo ho ľúbim.
A teda zrazu sa žene z dediny na východe Slovenska stane, že ju začne okolie vnímať. Volajú ju na akcie, stretnutia, podujatia a mienkotvorné "dýchanky".
Ale matka v nej hovorí: "A deťom sa bude kto venovať? Nestačí, že si od rána do večera v práci? Hybaj modelovať plastelíny a zbierať šišky."
Žena v nej hovorí: "Pozri sa do zrkadla? Videla si tie kruhy pod očami? A kam chceš cestovať, veď máš menzes ako svet?
Východniarka v nej hovorí: "Tri stretnutia a všetky v Bratislave? Lebo tam sa píšu dejiny? Pôjdeš? Pár hodín za volantom, pár eur... to by si ešte dala. Ale čo na to povie žena a matka?
A tak sa jedného dňa ocitneme vo svete, ktorý vlastne, až na veľmi malé výnimky, ktoré prekričali buď matku alebo ženu alebo človeka z východu tvoria muži z Bratislavy.
Niežeby mi to bolo ľúto, lebo si nemyslím, že ho riadia celkom zle. Len to považujem za škodu a aj za nespravodlivé. Voči ženám, matkám, ľuďom zo zvyšku Slovenska.
Ale zase: Môžu si pred obedným nástupom do práce vybehnúť na lyžiach na Brnčalovu chatu? Boli prví, komu položili mazľavé párminutové bábätko na hruď?
Život je o súboji kompromisov a stereotypov.
Najväčším umením je však kompromisy nájsť a stereotypy poraziť.
Budem stále východniarkou. Budem matkou. Budem ženou.
A len najväčší machri pochopia, že to nie je vždy ľahké. Ale vždy je to krásne.
Prečítajte si aj Zamilovaná žiačka
