Po ôsmich rokoch vystriedala inú starostku, ktorá mestskú časť dostala podľa štúdie Transparency International na dno rebríčka transparentnosti úradov na Slovensku.  O ocenení Skokanka roka, o 30-eurovej pokute za priestupok a aj o tom, prečo spolupracuje s mužom, ktorý vlastní byt v dome hanby Bonaparte, sme sa rozprávali so starostkou Karlovej Vsi Danou ČAHOJOVOU. Rozhovor sme robili ešte pred hlasovaním o zákaze hazardu v Bratislave.

 

 

Vyštudovali ste medicínu, ale stali ste sa starostkou Mestskej časti Karlová Ves v Bratislave. Prečo?

„Prechod nebol zďaleka taký rýchly , ale zato spontánny a postupný. Medicínu som milovala, ale po revolúcii sa náš svet zmenil a zároveň prišli deti. Manžel nás živil a niekto sa musel venovať rodine. Na obdobie, keď som bola pri deťoch, dnes spomínam s veľkou vďačnosťou. Mala som šťastie, ani jedno nemuselo do škôlky. Tretí pôrod prišiel pred atestáciou a to rozhodlo, že sa ako internistka živiť nebudem (smiech). K zabezpečovaniu chodu rodinného života postupne pribúdali mimoškolské aktivity detí, rástla angažovanosť a to už bol len krok od vstupu do verejného života. Dodnes si však prácu lekára  s pacientom nesmierne vážim.“

 

Ako starostka vlastne robíte to isté, len ste pacientov vymenili za klientov.

„Naozaj je to veľmi podobné. Zaujímavé a spojené s veľkou zodpovednosťou. Svojím rozhodnutím môžem výrazne pomôcť, ale aj nezvratne poškodiť, často iba zmierniť symptómy a občas sa podarí odstrániť aj príčinu problému.“

 

Vstupujú ľudia do politiky pre vypočítavosť? 

Myslím si, že do politiky vstupuje veľa ľudí s vysokými ambíciami ako získať moc, prestíž, peniaze. To je vypočítavosť. Rovnako aj vstup do politickej strany a jej využitie ako nosiča na dosiahnutie týchto ambícií.  Dospievala som v čase, keď stranícka knižka bola hanbou. Mnohí vstúpili, lebo to prinášalo výhody. Vidíme to často aj teraz. Vstupom do politickej strany prijmete na seba záväzky a istým spôsobom strácate slobodu. Toto nemienim ani v budúcnosti podstúpiť.“

 

Foto - archív DC

 

 

Hovoríte o konkrétnej politickej strane alebo všeobecne o politike? 
 
"...hm ...  Ľudia sú už takí. Máme mnoho charakterových chýb. Niektorí politici sú až umelcami, ako ich skrývajú pod barančie rúcho. V politike je to veľmi nebezpečné. Často sú to vynikajúci manipulátori. Bežný človek do takej hĺbky nemá šancu vidieť. Je frustrujúce na vlastné oči zažiť a počuť rozdiel medzi tým, čo je v kuloároch, mimo záznamu, a tým, čo sa dostáva na verejnosť."

 

Mestské zastupiteľstvo Karlovej Vsi má po osemročnom panovaní starostky zo Smeru 25 poslancov, z toho až 20 poslancov bez politickej príslušnosti. Majú ľudia politiky dosť?

„Je to asi prirodzený vývoj. Na prvý pohľad je to jednoduchšie, ale v skutočnosti je to OMNOHO ťažšie. Rok 1989 priniesol obrovské očakávania.  Mnohí ľudia sa opakovane sklamali a dnes sú už skeptickí, nedôverujú, podozrievajú a oprávnene. Keby som dôverovala politikom, tak sama nebudem kandidovať. Tak som zabojovala. Mrzí ma však, že frustrácia je už tak hlboká, že mnohí nevidia dobré veci ani perspektívu. Stačí sa pozrieť na dôchodky. Alebo zdravotnú starostlivosť. Z generácie na generáciu sme sa mali lepšie. Dnes sa však zdá, že je tomu koniec a že naše deti sa budú mať horšie ako sme sa mali my. .. A to je naozaj frustrujúce.“

 

 

V zastupiteľstve máte  9 žien. V čom sú iné ako muži?

„To, že je medzi nami viacero žien považujem za výborné, v Dúbravke napríklad nemajú ani jednu. Máme schopnosť oveľa rýchlejšie sa dohodnúť, nestrácať čas. Muži viac trpia na svoju ješitnosť (smiech), máme s tým už svoje skúsenosti. Naše ženy obrusujú hrany. Iné zastupiteľstvo si neviem ani predstaviť.“

 

To znamená, že sa viete dohodnúť aj s bývalou starostkou zo Smer – SD, ktorú ste zosadili zo stoličky?

„Tam je dohoda ťažšia z pochopiteľných dôvodov. Panuje istá antipatia, porážka po dvoch volebných obdobiach sa neprekonáva ľahko. Bývalá starostka je vystavená najmä zo strany poslancov nepríjemným otázkam, ale je veľmi odolná, vytrvalá a nerieši.“ 

 

Ženy dnes vedú 12 zo 100 najväčších samospráv a v rebríčku transparentnosti TI si v roku 2015 výrazne polepšili . Najväčší pokrok spomedzi samospráv vedených ženou ste urobili práve vy. Pod vašim vedením sa úrad v rebríčku posunul hore až o 51 miest. Tento prípad je o to zaujímavejší,  že Karlovú Ves viedla žena – Iveta Hanuliková zo Smeru – aj v predošlom období. Počas jej pôsobenia vo funkcii sa ocitla Karlová Ves v poslednej štvrtine rebríčka, po vašom nástupe sa dokázala posunúť na 26. pozíciu. Stali ste sa teda Skokankou roka.

„Rebríčky nie sú dôležité, dôležité je, aby naše úsilie prinášalo dobré výsledky ľuďom. Ani najlepšie PR nedokáže dlhodobo prekryť chronické zanedbávanie základných povinností samosprávy. Len toľko k minulosti. Dnes riešime škody, hasíme najväčšie problémy, ktoré vznikli povrchnosťou a dlhodobým nesystémovým prístupom. Ide o poškodené budovy, zanedbanú zeleň, zdevastované chodníky a cesty. Snažíme sa vyhnúť pokušeniu lacných, rýchlych a efektných riešení, a správať sa k verejnému majetku tak, ako sa snažíme zodpovedne spravovať vlastné domácnosti. Transparentnosť je nielen ochrana verejných financií, ale aj naša vlastná. Najkomplikovanejšie snáď bolo prebrať boľavú agendu stavebného úradu. S veľkým úsilím dodnes riešime komplikované konania, vážne prípady, za ktorými sú rodinné či firemné investície, zaťaženie úvermi a pod.“

 

Foto - TASR

 

V predvolebnom boji ste museli ustáť aj kauzu údajnej facky malému futbalistovi na ihrisku, ktoré ste s manželom sponzorovali a klub, kde vyrastali  aj vaše deti. Voči pokute za priestupok 30 eur ste sa neodvolali, aj keď stále tvrdíte, že ste nevinná. Prečo?

„Bol to pre mňa hrozný zážitok,  tak bolestivý, že som ho chcela mať čím skôr za sebou. Keby ma vtedy odsúdili na dva roky, tak trest prijmem, len nech sa to konečne uzavrie a ďalej ma to netrápi .Veď ja som v živote nedala poriadnu facku ani vlastným deťom! Celá kauza bola dôsledkom politického boja preneseného na najnevhodnejšiu pôdu, medzi športovcov, medzi deti a ich rodičov, ktoré som osobne poznala, keďže som roky vykonávala funkciu dobrovoľného zdravotníka futbalového klubu mládeže. Hrozilo, že prídu o jediné ihrisko, o územie, kde sme sa cítili potrební, užitoční a doma. Bolo to bezohľadné k okolnostiam, extrémne vypäté a veľmi osobné. Incident s pľuvancom a údajným fyzickým napadnutím poskytol vítaný materiál na diskreditáciu mojej osoby a hlboko ma ranil.  Dnes už viem, že to bol skutočný vstup do reál politiky a užitočná lekcia pokory do konca života.“

 

V akom stave ste prebrali úrad ako žena po žene?

Bola tu nepríjemná atmosféra obáv a možno strachu zo straty zamestnania. Nebolo to jednoduché,  ale nemala som nachystaný tieňový úrad. Prišlo so mnou pár ľudí, ktorí najmä spočiatku museli vynaložiť veľké úsilie, aby presvedčili, že to chceme robiť inak a  začať predovšetkým od seba. Každý dostal šancu sa zúčastniť. Samozrejme, do budúcna nemôžete počítať s tými, ktorí vedia a môžu prispieť k dielu, ale nechcú. Niektorí odišli sami a rýchlo, niektorí sa prispôsobili, časom prišli aj noví.“

 

Foto - archív DC

 

Skokanka roka ste aj preto, že ste začali zverejňovať zistenia hlavného kontrolóra, oznámenia o výberových konaniach, zápisnice z rokovaní miestneho zastupiteľstva, miestnej rady a komisií, verejnosť môže na rokovaní zastupiteľstva vystúpiť aj bez súhlasu poslancov, radnica sa zapojila aj do monitorovania občianskych podnetov cez Odkaz pre starostu.

„Poslancom sme predložili na schválenie aj etický kódex, na ktorý sa pri hodnoteniach prihliada. Poslali nás s prehľadom kade ľahšie, že nemajú čas sa venovať pro forma záležitostiam pre efekt. Pán prednosta v istom médiu raz povedal, že dôverne pozná tri zastupiteľstvá, mestské a petržalské, kde je poslancom a karloveské, kde je zamestnancom. Najtransparentnejšie sa mu vidí práve naše, ktoré nemá etický kódex schválený (smiech). Viete, čím viac zverejníte, tým sa viac chránite a nevznikajú  konšpirácie. Ak sme napríklad nejaký čas platy nezverejňovali, tak len pre technické problémy.“

 

Hovoríte o tom,  že vám záleží na transparentnosti. Prečo je teda vašim zástupcom Branislav Zahradník, ktorý vlastní byt vo vykričanom dome hanby Bonaparte, ktorý vyšetruje polícia pre údajné daňové podvody? Okrem neho a Baštrnáka tam vlastní byt aj Marián Kočner a v podnájme býva aj premiér. Neprekáža vám to?

S otázkou ako môžem spolupracovať s pánom Zahradníkom sa stretávam pomerne často. V čase, keď sme ako poslanci v Karlovej Vsi balansovali na hrane v opozícii voči neverejnej modro-červenej koalícii, hlas Braňa Záhradníka bol často jediným  jazýčkom na váhe. Nikdy nás nesklamal, naopak prekvapujúco pomáhal. Nemusel. Keď som sa rozhodovala, či vôbec pôjdem do volebného súboja o starostu a vyslovovala isté pochybnosti, prejavil mi podporu a sľúbil pomoc. Slovo dodržal a pomáha dodnes.  Nedal mi najmenší dôvod podozrievať ho z bočných úmyslov. Netrúfam si posudzovať jeho minulosť, pre mňa je najdôležitejšia osobná skúsenosť.  Že vlastní byt v Bonaparte? Informoval ma o tom dávno predtým než prepukla kauza Baštrnák, aj o tom, že nie je v žiadnom konflikte záujmov. Jeho práci na úrade nemôžem nič vytknúť. Práve naopak. Som na našu spoluprácu hrdá.“

 

 

Prečo ste sa pri výnimke na ohňostroje počas Silvestra zdržali hlasovania?

„Sú veci, ktoré nie sú až tak super dôležité, a aj tak vyvolávajú spoločenské diskusie. Toto je jeden z tých prípadov. Hoci sa doma  vyhýbam diskusiám o práci, na toto sa ma mladí pýtali a hneď aj stručne vyjadrili svoj názor, že sme sa asi zbláznili, keď chceme všetko zakazovať. Pripustila som, že v niečom majú pravdu a celoročný zákaz použitia pyrotechniky som nepodporila. Neskôr som sa dostala k vyjadreniu kynológa, že správanie psa v takýchto situáciách je ovplyvnené aj výchovou majiteľa. Spomenula som si, že nášho psa silvestrovské zvuky nevyvádzali vôbec z rovnováhy. Samozrejme, že predovšetkým ľudia sú rôzne vnímaví, preto som za obmedzenie, ale s výnimkou Silvestra. Napokon ignoráciou zákazu nám ľudia aj tak dali najavo, že prijímame normy, ktoré nevieme vynútiť.“

 

Zvyšok krajiny si myslí, že ľudia v Bratislave nepoznajú biedu.

„Než som sa stala starostkou, nemala som tušenie v akých biednych podmienkach sa ocitli  v Bratislave napríklad niektorí dôchodcovia. Mestská anonymita je príliš veľká. Najmä osamelí ľudia žijú možno ešte vo väčšej biede a opustenosti ako na dedine – materiálnej a sociálnej. Na dedine je aj cesta do obchodu väčšou príležitosťou na pár viet so známou osobou ako v meste. Stretávame sa s naozaj šokujúcimi prípadmi „zabudnutých ľudí“ s viacerými diagnózami, bez práčky, bez pomoci. Domácnosti, kde pomoci opatrovateľky musí predísť sanačná služba. Demografický vývoj nás nenapĺňa optimizmom. Čaká nás veľká výzva, ktorá však presahuje možnosti samosprávy.“

 

Foto - archív DC

 

Poznajú vás ešte doma?

Tušila som , že vstup do verejného života bude mať veľkú cenu. Veľa problémov si vyžaduje celého človeka. S väčším pochopením vnímam rozpad manželstiev verejne činných osôb. Počiatočný záujem a zvedavosť mojich najbližších na starostovanie časom opadli, z práce prichádzam emocionálne i fyzicky vyčerpaná, vyhýbam sa rozhovorom o pracovných veciach. Som doma príliš málo a je mi smutno, že som ostala akosi bokom od radovánok bežného života. Je to krutá,  ale asi nevyhnutná daň. Našťastie, deti nám dospievajú, majú sa radi, už im nechýbam tak, ako oni chýbajú mne a manžel musí čosi vydržať. Raz mu to vrátim.“

 

.

Prečítajte si aj Mestá vedené ženami si v rebríčku transparentnosti polepšili