Tri roky starý zoznam predsavzatí

Zápisníkov mám hromadu. Zapisujem si do nich myšlienky, poznámky z prednášok a čoraz častejšie (ne)obľúbené TO DO listy. Avšak tento bol iný. Hneď na prvej strane som zápisníku želala všetko dobré, a hlavne, aby so mnou bol po celý rok 2015. Zrejme som si predsavzala, že zachytím dôležité momenty z dňa. Niektoré zamyslenia boli aj slušné. Ale inak nuda. Ako denník 13-ročnej tínedžerky. Až na to, že som mala skoro 20 rokov.

Zaujala ma však jedna strana: Moje predsavzatia – alebo čo chcem dosiahnuť v roku 2015. Možno to poznáte, nový rok a vy máte pokušenie vylepšiť každú oblasť svojho života. V každej aspoň niečo. A možno si splniť sny. Aj ja som tak urobila a napísala si zoznam. Naučiť sa španielčinu, vyhrať rečnícku súťaž, naučiť sa mať odhad, zahrať si vo filme, urobiť vodičák, stanovať v Írsku… No mohla by som ešte pokračovať. Boli tam aj chutnosti typu spoznať lásku svojho života, viacej cvičiť, jesť zeleninu, schudnúť alebo mať vlastnú reláciu v Slovenskom rozhlase.

Ako som to čítala, normálne som zostala sklamaná. Nie žeby som sa ja tela tešila z toho, že mi 85 percent z toho vyšlo, nie… Zarazilo ma, že niektoré veci sa mi splnili až teraz, v roku 2017. Zostala som skleslá, že neplním svoj plán, stagnujem a nedosahujem ciele, svoju „päťročnicu“. Navyše, niektoré veci som doteraz nedokázala…

 

Prečítajte si

Introvertný kubánsky hrdina

 

Včera som sa k zápisníku a zoznamu v ňom vrátila. Červenou fixkou poodčiarkovala, čo sa mi podarilo. Na moment si spomenula, aký to bol pocit a čo tomu predchádzalo. Španielčinu som sa naučila vďaka šiestim mesiacom v Madride ako erasmáčka, vodičák som síce urobila, ale jazdiť som začala až tento rok. Rečnícku súťaž som vyhrala. V Írsku som dodnes nebola, zato som cestovala na Kubu. Vlastnú reláciu v rozhlase nemám, a vlastne neviem ani či chcem mať.

Jedno mi však došlo. Za každou položkou bol samostatný príbeh, ktorý potreboval čas. Čas, ktorý som chcela zmanipulovať. Potvrdilo sa mi, že ak niečo sa v  živote má stať, tak sa to stane. Je predsa jedno, či sa to podarí v tomto roku, alebo až o dva. Čas neznásilníme.

Najbližšie dni bude na nás vytváraný tlak. Nie ani tak spoločnosť, ako my sami budeme mať veľké očakávania od nového roka. Na jednej strane je dobré, že si podobné zoznamy spisujeme. Aspoň si ujasníme, čo od života chceme. Mne sa však osvedčilo, že časové ohraničenia nefungujú. Jedine tak na sklamanie, že nejdem podľa plánu. Navyše, čo ak zmením názor a nebudem chcieť mať reláciu v rozhlase, ale napríklad v televízií?

Preto si na konci zoznamu tento rok dopíšem – Dôverovať, že sa mi udejú dobré veci a prídu v ten najvhodnejší čas.

 

Prečítajte si

Zlá policajtka