
V každom šatníku musí byť niečo z rifľoviny
V každom šatníku máme dôležité kúsky oblečenia, bez ktorých sa proste neobídeme. Dobré rifle – džínsy-texasky – sú presne týmto kúskom. Nosíme ich po celý rok, či je zima, či je teplo, kedykoľvek si ich obliekame. Poviem vám, ako som prišla k prvým rifliam ja a ako to celé pokračovalo s mojou "láskou džínovou".
Redakcia Žien v meste · 2. júna 2015 · 2 min čítania
Pubertu som prežívala v období socialistického Československa 80-tych rokov. A veľmi som túžila po pravých rifliach. Moji rodičia kontakty „vonku“ nemali a vychovávali nás skromne. Moja najlepšia kamoška dostávala šatstvo z Ameriky, moja sesternica mala otca hokejového trénera. On jej vozil zo Švajčiarska módne vychytávky. Len ja som si ani tie rifle ušiť nemohla! Pravá rifľovina sa v obchodoch kúpiť nedala.
V pätnástich som stále svoje pravé rifle nemala. Raz podvečer som išla mestom a našla na zemi pánske hodinky a obrúčku. Možno sa pýtate, prečo som to neodovzdala na polícii? Vtedy ešte polícia neslúžila a nepomáhala a my sme si maximálne o policajtoch hovorili vtipy. A tak som hodinky darovala staršiemu bratovi a obrúčku predala ako zlomkové zlato za 500 Kčs. To bolo vtedy ako dnes 500 EUR.

Môj posledný rifľový úlovok z outletu v USA.
Čo myslíte, že som s peniazmi urobila? Najlacnejšie rifle stáli presne toľko v TUZEXE. Len tam sa dalo kúpiť značkové oblečenie z dovozu. Najbližší TUZEX bol v meste, ktoré bolo vzdialené od domova 60 km. Už si presne nepamätám, ako sa mi podarilo koruny zameniť za bony (to boli poukážky, za ktoré sa v tomto obchode nakupovalo). Bez dlhej šóry sa to neobišlo, ale moje originál Lee Cooper jeansy boli moje!
Možno si myslíte, že na moju štíhlu postavu nohavice padli ako uliate, ale nebolo to tak. Bol to ešte dlhý proces, aby rifle sadli. Poprosila som o pomoc vtedy skúsenú kamarátku Danu. Mala babku v Kanade a vždy si rifle od nej poprešívala, aby boli šik. Nohavice som si musela obliecť naopak a desiatkami špendlíkov sme ich upravili. Doma som už sadla za maminkin šijací stroj a rifle som si zúžila a skrátila. Konečne som bola spokojná!
No neskôr ma začal trápiť nový problém. Nemám rifľovú sukňu. Spomínaná kamarátka aj sesternica ich mali. A tak som zo svetlomodrého jemného menžestru ušila bez strihu prepracovanú sukňu s rázporkom a piatimi vreckami, za ktorú by sa nehanbila ani dnes žiadna krajčírka.

Koľko tých riflí a rifľových sukní, džínsiek a rifľových šiat mám dnes? Nepočítam to. Džínsovej láske som ostala verná. Túto sezónu je džínsovina opäť „in“ (odišla vôbec niekam?) a tak vyťahujme, kombinujme, preháňajme. Keď sa nám naše šatstvo zunuje, môžeme si napríklad ušiť pre zmenu vrecko na mobil, zásteru alebo kabelku.

A všetci si spolu zaspievajme starý hit od skupiny Pacifik:
Ta naše láska džínová
nám dvěma patří a nám se podobá,
je jako já, je jako Ty
a všechny starosti, problémy, hlouposti
za nás vyřeší džínová láska,
džínová láska, džínová láska.
Chcem odoberať novinky Žien v meste
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026



