V tieni platanov

 

Hoci sa v horúcom lete zeleni celkom nedarí, veď slnko vypije aj vlhkosť, ktorá patrí rastlinám, vojsť napríklad do bratislavskej botanickej záhrady je veľká úľava. Stromoradie popri plote ju chráni od hluku cesty a lavičky sú presne na miestach, kde sa môžeme pozerať vôkol seba a vidieť samé príjemné veci.

Už som v nej nebola dávno. Možno celé roky. Človek sa však na príjemné miesta vracia rád, a tak sme do tejto neveľkej oázy vôni, tieňov a ticha zase zašli.

Kávu ešte nepredávali, avšak automat fungoval. Nuž sme sa zaplietli medzi ruže, mimochodom, v bratislavskej botanickej ich nájdete až 120 druhov a potichu, aby vtáčence nemali pocit narušenia vlastného priestoru votrelcom, sme si rozprávali samé dôležité veci. O dovolenkách a tak…

Ak v takomto prostredí zatvoríte na chvíľu oči, počujete obrovské množstvo zvukov. Na konároch cudzokrajných stromov posedávajú operenci, aké v riadnom, betónovom centre mesta neuvidíte, čo ako by ste si vyočovali oči. Tento kus pôdy je niečo celkom iné, a keďže  v ňom šikovnejší nájdu aj rybník, vtáci podľa mňa zo záhrady vôbec neodlietajú. Ani do Dunaja zahasiť smäd.

Nikdy som nevedela, že kaktusy môžeme pestovať aj vo vlastných záhradách, len pravda, musia byť mrazuvzdorné. A práve takéto som obdivovala po prvý raz v živote v botanickej záhrade. Trochu akoby unavené,  nie celkom najčerstvejšie, avšak… kaktusy, posadené v slovenskej zemi a  v zime ukryté snehovou pokrývkou.

Vraví sa, že najkrajšia botanická záhrada je v anglickom Cornwalle. Tak áno, vo veľkostiach ľudí ležia v tráve bytosti,  vydizajnované z trávy, skál a to tak dokonale, že máte pocit absolútneho reálu. Môžete si k nim ľahnúť, objať ich… voňajú a človeka nerozladia.  S privretými očami, strapatými vlasmi… Zelení, oddychujúci ľudkovia, praví obyvatelia svojho prostredia. V najkrajšej botanickej záhrade sveta sa napríklad nachádza aj celkom skutočná džungľa.  Rozdiel je iba v tom, že v tejto zablúdiť nemôžete.

Najmä letní, prázdninoví turisti však najradšej prichádzajú do Kráľovskej botanickej záhrady v Londýne. Och, aj tá je nádherná! Obrovská, rozsiahla… Vysadili v nej okolo 30 tisíc najrôznejších rastlín a dokonca, nájdete v nej najvyšší strom sveta pestovaný v skleníku. Chodníky a chodníčky odhalia toľko prírodných obdivuhodností, až sa človeku zatajuje dych.

Do botanickej záhrady a to veru akejkoľvek, treba prísť v čase, keď slnko tróni v strede letnej oblohy a v uliciach sa nedá dýchať.  Človek odrazu pocíti sviežosť vánku, jemný, vlhký  chlad šíriaci sa z machov a množstvo poletujúcich motýľov  garantuje,  že neskolabujete teplom. Ba  práve naopak. Môžete oddychovať, premýšľať, môžete čítať a vaše telo sa bude cítiť aj po hodine-dvoch príjemne.

Bratislavskú botanickú, hoc aj nie najkrajšiu a naj naj na svete, mám v lete veľmi rada.  Sedím si na lavičke, popíjam kávu z papierového pohára, registrujem jemný šum lístia starých platanov, všade voňajú ruže, z neďalekej zástavky za plotom počujem odchod nového autobusu číslo 28 a viem, že od môjho domu som vzdialená sotva dva kilometre. Čo pravdaže v Londýne povedať nemôžem ani náhodou.   

 

Prečítajte si aj S papierom, alebo bez

 

Ženy v meste

 

Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.

Spoplatnené s PlatbaMobilom.sk.