Veci z druhej ruky

 

Mám rada, keď dostávajú veci druhú šancu. Mám pocit, že Zem sa pomaly stráca pod prebytkom. Prebytkom vecí, ktoré kúpime a o chvíľu ich už nepotrebujeme. No iným by sa zišli. V mojom ideálnom svete rotuje dookola každá vec po rôznych úrovniach užívateľov, až pokým sa úplne nerozpadne.

A tak sa teda stalo, že som sa stala administrátorkou stránky, kde si ľudia z nášho regiónu predávajú použité veci. Je tam dvetisíc členov a ja nerobím nič, len sem tam niekoho, kto poruší pravidlá, zablokujem.

Inak si to žije svojim vlastným životom. A ja sa vytešujem, že šetrím matičku Zem aj peňaženky. Mohla by som hodnotiť, že nerozumiem päťcentimetrovým platformám na topánkach, ani veľkému množstvu ďalších vecí. Ale súdiť mi to neprislúcha a je mi to aj dosť jedno.

Často som si kládla otázku, načo som to vlastne vymyslela, keď z toho nič nemám. Obzvlášť vtedy, keď mi jedna pani napísala výčitku, že tam začala obchodovať aj Rómka a preto odchádza. Hovorím si: „Prečo ty vstupuješ medzi dav a nežiješ radšej v tej svojej bubline plnej uvedomelých ľudí?“

A potom som na to prišla. Je to priestor, kde sa ľudia zbavujú nepotrebných vecí, ktoré iným ešte môžu slúžiť. Šetríme Zem, peňaženku, ale môžeme urobiť ešte niečo viac. Stretávam sa predsa s ľuďmi v problémoch.

A tak mi dobré ženy z môjho virtuálneho trhoviska dodali už kočiare pre deti utečencov do Srbska, pár drobností pre chorých a tento víkend som vďaka tomu bola so synom namontovať počítač na úplne nový počítačový stolík partii skromných študentov.

Jeden múdry človek raz povedal: „Kto nechce, hľadá dôvody, kto chce, hľadá spôsoby.“

Spôsobov, ako si urobiť svet krajším, je veľa.

 

Prečítajte si aj Keď muž miluje ženu

 

Ženy v meste