Málokedy sa stane, aby sa v priebehu jedného dňa v jednom médiu a v plnej nahote prejavili najpálčivejšie problémy Slovenska týkajúce sa reprezentácie žien, menšín, predsudkov a stereotypov, ktoré vo vzťahu k nim máme, ale nechceme si ich pripustiť. No tak, ako sme široko-ďaleko asi jedinou krajinou, ktorej premiér vyrobí za jeden týždeň dva diplomatické škandály, sme asi aj jedinou krajinou v tomto geopriestore, kde sa liberálnemu mienkotvornému Denníku N podarilo v jeden deň ukázať dva príklady toho, ako sa to nerobí.

Začnime ženami. Ráno pri príležitosti MDŽ dal Denník N príležitosť 40 ženám prezentovať ich pohľad na lepšie Slovensko. Iniciatíva pekná, škoda len, že zloženie respondentiek vyzeralo skôr ako throw-back 90tych rokov, kedy sme si ešte mohli detsky nevinne myslieť, že jediný správny pohľad je ten, ktorý prezentujú biele hetero cis gender ženy strednej a vyššej triedy (dnes nazývané aj influencerky) a nič iné neexistuje. Diverzitu v ankete zastupovali dve rómske ženy (Janette Motlová, spisovateľka a riaditeľka Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie a Jarmila Vaňová, poslankyňa OĽANO), čo je oproti minulosti posun, no v 21.storočí je to už zúfalo málo.

Neviem ako Váš svet, ale ten môj, ktorý sa prevažne odohráva v tom istom štáte a dokonca aj v tom istom meste ako svet zostavovateľov tejto ankety, je oveľa pestrejší. Zahŕňa ženy rôznych rás, etnickej príslušnosti, rôzneho socio-ekonomického postavenia, rôzneho náboženstva, rôzneho pôvodu, rôzneho rodu a rôznej sexuálnej orientácie. Tie všetky mi pri tejto nereprezentatívnej ankete chýbali. Chýbali mi mladé Slovenky vietnamského pôvodu, ako reprezentantky najpočetnejšej neeurópskej menšiny žijúcej na Slovensku, ženy – cudzinky, ženy s telesným znevýhodnením, ženy z LGBT+ komunity a trans ženy, seniorky, reprezentantky hnutia mladých z klimaprotestov a mnohé ďalšie, ktoré sú súčasťou obrazu Slovenska. Len problém je, že ten skutočný obraz akoby sme si stále odmietali priznať a radšej sa tvárime, že také ženy tu ani nemáme, alebo sa samé neprezentujú, alebo že v ankete boli až dve Rómky.

Nuž, najviac by som si pre ženy žijúce na Slovensku k MDŽ želala všeobecné akceptovanie rôznorodosti a to, aby hlas žien z inej ako dominantnej kultúry a etnicity začal byť stabilnou súčasťou verejnej diskusie. Zjavne nás ale k tomu čaká ešte dlhá cesta.

No to nie je všetko.

Na záver toho istého dňa prišiel Newsfilter a v ňom sumarizácia najnovšieho vývoja v kauze únosu vietnamského občana Thrin Xuan Thanha. Na to, že táto kauza sa v nadpisoch takmer bez výnimky spomína ako kauza „Vietnamca“ som si už cez zaťaté zuby zvykla. No to, že v šiestich odstavcoch, ktoré Newsfilter kauze venuje, 3x uvedie obeť ako „Vietnamca“ a presne 0x jeho menom sa nedá nazvať inak ako rasizmom. Zrejme neuvedomeným, no to ho nerobí o nič menej škodlivejším.

Iróniou je, že toto vyjde v deň, keď sú médiá plné rozhovoru Meghan Markle, manželky britského princa Harryho, ktorá hovorí o rasizme britských médií a kráľovskej rodiny. V súvislosti s jej rozhovorom sa v médiách celý deň preberajú témy týkajúce sa identity, rasových útokov na ľudí inej farby pleti a rôznych foriem skrytého a systematizovaného rasizmu, ktoré liberálnemu denníku môžu len ťažko uniknúť. Napriek tomu je Thrin Xuan Thanh v Newsfilteri opakovane len „Vietnamec“, čím sme ho zas a znova, ako už toľkokrát predtým, obrali o jeho vlastnú identitu a nahradili ju generickou a steretypizujúcou identitou „Vietnamca“, ktorá je roky prítomná v našich mysliach.

Lebo viete čo, prezradím vám tajomstvo. Rasizmus voči ľuďom vietnamského (alebo akéhokoľvek ázijského pôvodu) nie je Slovensku cudzí. Áno, zvykneme si hovoriť, že „my“ s nimi predsa nemáme žiaden problém a „oni“ sa tak super začlenili, lebo o nich vôbec nevieme. V skutočnosti hovoríme o segregácii a nefalšovanom rasizme, ktorý sa prejavuje absenciou spoločenských, rodinných a priateľských kontaktov s ľuďmi vietnamského pôvodu (trochu sa zlepšilo len tam, kde už naše deti chodia do školy s deťmi vietnamského pôvodu), automatickým tykaním, typickou stereotypnou predstavou, že čo Vietnamec, to predavač z Tržnice, majiteľ bufetu alebo geniálne dieťa, neschopnosť zapamätať si ich mená a z toho vyplývajúce premenovávanie na „západný“ spôsob a mnohé iné.

A ak ani toto nestačí na vysvetlenie, predstavte si, že by všetky dnešné články o Meghan Markle vynechali jej meno a označovali ju len ako „čierna Američanka, manželka britského princa, uviedla ...“. Divné a dehonestujúce, že?

No Thrin Xuan Thanh to musí od nás strpieť opakovane, pretože je „len Vietnamec“ s nezapamätateľným menom. A to moji milí, je rasizmus. No a na záver, prečo píšem tieto riadky? Nie, nevediem vojnu proti Denníku N a dokonca si ani nezruším svoje predplatné (zatiaľ). No verím tomu, že médiá majú povinnosť snažiť sa verne zobrazovať realitu okolo nás, ktorá zahŕňa rôzne perspektívy rôznych ľudí, z ktorých žiadna nie je jediná správna a pravdivá. A tiež, majú povinnosť nepodporovať rasové predsudky a stereotypy, ktoré veľmi dobre vieme, k čomu môžu viesť. Práve naopak, veci ako „Vietnamec“ sa im nesmú stávať, sú eticky, morálne aj právne za čiarou a je potrebné o nich hovoriť, inak si nikdy neuvedomíme, ako rasové predsudky a stereotypy formujú a ovládajú náš život a ubližujú iným. Jedine ak sa z toho poučíme, budeme spravodlivejšou a férovejšou spoločnosťou pre všetkých.