Životné zmeny často prichádzajú nenápadne. Všetko, čo sme poznali, prestáva fungovať – a nové ešte nemá tvar. Prečo o takýchto chvíľach mlčíme a čo by sa stalo, keby sme o nich začali hovoriť otvorene? O obdobiach prerodu a hľadaní nových ciest hovorí Mirka Uhnak, líderka Mini Tech MBA.
Každý z nás pozná chvíľu, keď cítime, že sa niečo mení. Že už nepatríme tam, kde sme boli – ale nové miesto, nová verzia nás samých, ešte nemá jasný tvar. Je to krehká etapa – obdobie medzi tým, čo bolo, a tým, čo príde.
Spoločnosť však od žien často očakáva, že sa „vrátia späť do hry“ bez zaváhania. Po materskej, po chorobe, po rozvode. No čo ak najprv potrebujeme čas a priestor, aby sme si našli samé seba?
Mirka Uhnak o zmenách v živote žien
Práve o týchto medzifázach sa rozprávame s Mirkou Uhnak, líderkou Mini Tech MBA – IT akadémie pre ženy, ktorá sa popri technológiách stala aj bezpečným priestorom pre hľadanie nových smerov.
Mnohé účastníčky Mini Techu prichádzajú práve vo chvíli, keď sa ich doterajšia cesta mení – či už po materskej, po chorobe, pri kariérnej zmene alebo hľadaní nového smerovania.
Ako tieto etapy vnímaš ty osobne?
„Pre mňa sú tieto obdobia silnou, ale prirodzenou súčasťou života. Každý ich zažívame niekoľkokrát, vždy v inej podobe, no so spoločným menovateľom – prinútia nás pýtať sa, kto vlastne sme a kam chceme ísť ďalej.
Začína to uvedomením, že tam, kde sme, už nechceme zostať. Potom prichádza pozvanie nazrieť hlbšie do seba a zistiť, kto skutočne som a čo pre seba chcem v ďalšej životnej etape. Niekedy to pôsobí tak, že strácame samé seba – tú verziu, ktorú sme poznali doteraz. V tom zmätku či prázdnote je náročné prijať, že na konci sa môže zrodiť naše nové, ešte skutočnejšie, krajšie a hlbšie “ja”.“
Kedy si sa sama ocitla v takejto „medzifáze“?
„Zažila som ich viac, no viem pomenovať štyri, ktoré boli pre mňa zásadné.
Prvý prišiel v osemnástich, keď som ukončila súťažnú tenisovú kariéru. Roky som žila športom – a zrazu bolo prázdno. Mala som pocit, že neviem, kým som bez tenisu. Postupne som však objavila, že pohyb je vo mne hlboko zakorenený – a identita sa môže meniť.
Ďalší prišiel po vysokej škole. Bola som dobrá vo viacerých veciach, ale nevedela som si vybrať smer. Hľadala som odpovede cez ikigai, testy osobnosti či myšlienkové mapy – a dodnes z toho čerpám.
Najväčší prelom nastal s materstvom. Myslela som si, že viem, čo znamená byť silná. Ale až pôrod mi ukázal strach aj odvahu priviesť dieťa na svet. Vtedy som potrebovala priestor, kde môžem zostať aktívna aj ako mama – a práve vtedy prišiel do môjho života Mini Tech MBA.
A napokon rozvod. To bolo obdobie, keď sa mi zdalo, že sa všetko rúca. Stratila som oporu aj istoty. Ale s odstupom vidím, že práve tam som našla tú najpravdivejšiu verziu seba samej. Pomohli mi terapie a nové skúsenosti – a pochopila som, že kríza nemusí byť definitívny koniec, ale cesta k niečomu úprimnejšiemu.“
Ženy prichádzajú do Mini Tech MBA väčšinou kvôli IT. Čo ich počas programu najviac prekvapí alebo osloví?
„Na začiatku chcú vedieť viac o IT, aby boli v práci sebavedomejšie alebo aby nestrácali krok. Lenže tým, že sa ocitnú v komunite, kde môžu byť úprimné, kde sa môžu pýtať aj „hlúpe otázky“ a kde sa zdieľajú svoje príbehy s rovesníčkami, otvára sa oveľa viac než len téma technológií.
Technológie sa stanú len jazykom, ktorým sa učia vyjadrovať. To podstatné je, že začnú skúmať aj samé seba – svoje silné stránky, limity, nové sny. V bezpečnom prostredí sa strach pomaly mení na zvedavosť.“
Hovoríš o tom, že tieto obdobia sú prirodzenou súčasťou života. Prečo podľa teba o nich potrebujeme hovoriť aj otvorene, verejne?
„Pretože inak vzniká dojem, že všetci ostatní to majú pod kontrolou a iba my nie. Že sa to deje iba nám. Pritom každý človek zažíva obdobia, keď staré už nefunguje a nové sa ešte len rodí. Je to univerzálna skúsenosť – len ju často skrývame.
Keď o tom hovoríme, normalizujeme to. Ženy vidia, že v tom nie sú samy a že to, čo cítia, je v poriadku.“
Mirka Uhnak o ženách v akadémii
Máš príbeh účastníčky, ktorý ti dodnes rezonuje?
„Áno. Napríklad mladá mamička, samoživiteľka, ktorá každý týždeň dochádzala dve hodiny na lekcie do Bratislavy. Všetko si musela zariadiť tak, aby to zvládla – školné platila na splátky, nikdy nevynechala hodinu, vždy bola pripravená. A keď dostávala certifikát, povedala, že Mini Tech bol jej sen, na ktorý si odkladala celé roky.
Tieto momenty ma vždy zasiahnu. Pripomenú mi, že to, čo robíme, nie je len o IT, ale o životoch konkrétnych žien.“
Aký mýtus by si o ženách a technológiách chcela navždy rozbiť?
„Že na to nemáme. Že IT je len pre mužov alebo vyvolených. Nie je. Každá z nás môže byť prínosom – s vlastnými skúsenosťami, talentami, pohľadom.“
Čo je podľa teba najťažšie a najkrajšie na zmenách?
„Najnáročnejší je práve ten prázdny priestor – keď ešte nevidíme, čo bude ďalej. Cítime chaos, strácame pôdu pod nohami, nevieme, kde začať. To je na týchto etapách najťažšie.
Na druhej strane však prichádza aj obrovská krása, keď zistíme, že si môžeme vybrať, kým chceme byť. Objavíme nové záujmy, ľudí, miesta. A postupne prídeme k verzii seba, ktorá sa už nemusí páčiť všetkým, ale je pravdivá.“
Nemusíme vidieť celý plán, len prvý krok
Čo by si odkázala žene, ktorá cíti, že už nie je tam, kde bola – ale ešte nevie, kam smeruje?
„Nemusíš poznať celý plán. Stačí vedieť, aký je tvoj ďalší krok – malý, konkrétny. A hlavne v tom neostaň sama. Nájsť komunitu, ktorá ťa podrží, je podľa mňa úplne kľúčové.
Mini Tech MBA vytvára pre ženy miesto, kde nemusia okamžite podávať výkon. Môžu byť v procese, skúšať, pýtať sa, hľadať.
Veľa účastníčok mi hovorí, že je to jediné miesto, kde môžu byť zraniteľné. V práci či doma sa od nich očakáva, že budú stále fungovať. Tu si môžu dovoliť spomaliť a súčasne sa učiť – o technológiách aj samých sebe.
Program funguje aj online, aby sa mohli zapojiť ženy z celého Slovenska – vrátane menších miest a obcí. Umožňuje prihlásiť sa spolu s kamarátkou alebo kolegyňou – čo mnohým dodáva odvahu a pocit spolupatričnosti.
Mini Tech MBA tak nie je len o IT. Je to priestor, kde ženy objavujú, že aj keď nové ešte nemá jasné kontúry, dá sa mu dôverovať. A práve v neistote môže byť ukrytá ich budúca sila.“
Akadémia ma zásadne zmenila, vraví Mirka Uhnak
Ako si sa za tie roky zmenila ty – vďaka Mini Tech MBA?
„Zásadne. Kedysi som verila, že do tech sveta nepatrím. Dnes sa v ňom cítim doma. Učím sa o technológiách, podnikaní, vzťahoch aj o sebe – a obklopujú ma ľudia, ktorých som predtým obdivovala len z diaľky.
Dlho som si myslela, že ženské kolektívy nie sú pre mňa. A dnes vediem komunitu, kde ženy nachádzajú podporu, bezpečie a odvahu ísť vlastným tempom.
Najdôležitejšie zistenie je však toto: kam patríme, nie je pevne dané. Je to rozhodnutie, ktoré môžeme spraviť znova a znova. Stačí, že si dovolíme urobiť prvý krok.“