Zomrela Zdena Mašínová, ktorej život je príbehom československého 20. storočia – nacistickej okupácie, komunistickej represie aj neskorého boja za spravodlivosť.
Mala sedem rokov, keď ju jej otec tajne navštevoval v noci. Josef Mašín, ruský legionár, patril k známemu českému odboju a pátralo po ňom gestapo. Už ako dieťa sa naučila, že existujú veci, o ktorých sa nehovorí.
“My sme boli vychovaní tak, že sa u nás hovorilo veľmi otvorene, ale zároveň, že sa o istých veciach jednoducho hovoriť nemôže,” povedala v roku 2016 v rozhovore pre iDnes.cz.
Zomrela Zdena Mašínová
„Boli sme vychovaní tak, že sa u nás hovorilo veľmi otvorene, ale zároveň existovali veci, o ktorých sa jednoducho hovoriť nesmelo,“ spomínala.
Zdena Mašínová zomrela 10. júna 2026 vo veku 92 rokov. „Odišla noblesná dáma,“ napísal na sociálnej sieti historik Petr Blažek.
Narodila sa 7. novembra 1933 v Prahe do rodiny československého dôstojníka a ruského legionára Josefa Mašína st. a Zdeny Mašínovej staršej – talentovanej klaviristky a prvej ženy, ktorá absolvovala zememeračstvo na ČVUT.
Jej otec sa počas nacistickej okupácie stal jednou z výrazných postáv domáceho odboja. V roku 1942 ho nacisti popravili.
Zdena Mašinová prežila 20 operácií
Detstvo Zdeny Mašínovej však nepoznamenala len vojna. Od narodenia trpela vrodeným ochorením dolných končatín a značnú časť detstva strávila v nemocniciach. Počas okupácie jej dokonca hrozilo, že pre zdravotné postihnutie skončí v nacistickom programe likvidácie nežiaducich osôb. Jej súrodencov zároveň plánovalo gestapo odviezť do Nemecka na prevýchovu.
Ani jeden režim nešetril ženy v rodine. Mamu väznili a tak deti zachránila babička Emma, ktorá gestapo presvedčila, že z nich vychová „riadnych občanov nemeckej ríše“.
Ani po vojne rodinu nečakala úľava. Jej bratia Jozef a Ctirad Mašínovci sa začiatkom 50. rokov zapojili do protikomunistického odboja. Stali sa členmi známej odbojovej skupiny bratov Mašínovcov a po dramatickom úteku sa dostali na Západ.
Zdena sa pre svoje zdravotné obmedzenia do ich činnosti nezapojila. Počas života absolvovala približne dvadsať operácií. „Keby som bola fyzicky zdatnejšia, určite by som bratom pomáhala a išla s nimi do Nemecka,“ povedala neskôr. Útek bratov mal pre rodinu tvrdé následky.
Komunistický režim prenasledoval Mašínovcov
Komunistický režim Zdenu Mašínovú vypočúval, väznil a dlhodobo sledoval. V roku 1954 ju síce prepustili, no nasadili na ňu agentov ŠtB, ktorí sa vydávali za jej známych a priateľov. Režim zároveň popravil viacerých jej blízkych vrátane strýka Ctibora Nováka.
Najťažšiu ranu však priniesol rok 1956. Jej matku Zdenu Mašínovú staršiu komunisti odsúdili za údajné vlastizradu a špionáž v súvislosti s aktivitami jej synov. Vo väzení na Pankráci zomrela. Pochovali ju anonymne do neoznačenej šachty na cintoríne v pražských Ďáblicích.
Zdena Mašínová sa snažila žiť ďalej. Vyštudovala Vyššiu zdravotnícku školu v Olomouci a pracovala ako laborantka na krajskej hygienickej stanici. Aj tu však narazila na politické prekážky – komunisti jej znemožnili odbornú kariéru a neskôr pracovala ako umývačka laboratórneho skla.
K činnosti svojich bratov sa nikdy neprestala hlásiť. „Brali to ako povinnosť podľa poslednej vôle nášho otca. Tam je základ: nebuďte otrokmi. A my sme nimi neboli. Aj bratia použili násilie, to uznávam – ale všetko vyvolali komunisti. Oni začali brutalitou a krutosťou,“ povedala v roku 2016.
Sama nikdy nemala deti. „Straty, ktoré som musela prežiť, ma presvedčili, že by som len ťažko znášala, keby môj potomok musel zažívať niečo podobné.“
Zdena Mašínová rehabilitovala rodinu
Po roku 1989 sa začala usilovať o nápravu krívd. V reštitúciách získala späť domy v Olomouci aj časť rodinného statku v Lošanoch pri Kolíne. Dosiahla tiež úplnú rehabilitáciu svojej matky a strýka. Na rodinnom statku napokon vznikol Pamätník troch odbojov – symbol boja rodiny Mašínových proti dvom totalitným režimom.
V roku 2023 jej prezident Petr Pavel udelil Rád Tomáša Garrigua Masaryka I. triedy za mimoriadne zásluhy o demokraciu, humanitu a ľudské práva. „S úctou spomínam na Zdenu Mašínovú. Po celý život si zachovala pevný charakter, odvahu a vernosť demokratickým hodnotám.“
Bývalý premiér Petr Fiala označil Mašínovú za statočnú ženu, ktorej komunisti vzali domov, rodinu aj pokojný život. „Dlhodobo ju prenasledovali, šikanovali a trestali za odvahu jej najbližších. Nikdy ju však nezlomili,“ napísal.
Miriam Zsilleová ukončila štúdium žurnalistiky na UK v Bratislave, v denníku SME pracovala 20 rokov ako redaktorka zahraničného oddelenia. Od marca do októbra 2012 bola šéfkou zahraničného oddelenia. Absolvovala zahraničné stáže v Bundestagu, či v denníku Frankfurter Allgemeine Zeitung.
V roku 2010 dostala ako prvá novinárka čestné uznanie od mimovládnej organizácie Človek v ohrození za informovanie o ľudských právach na Kube. V rámci Novinárskej ceny 2013 získala nomináciu za najlepší komentár v printových médiách. V komentároch sa venovala ženskej problematike.
Od roku 2015 je šéfredaktorkou webu Ženy v meste, iniciátorkou založenia OZ Ženy v médiách.
Bola pri zakladaní networkingového konceptu Butterfly Business Club a je jeho členkou od začiatku roku 2022.