
Len taká znôška hovadín
Bolo by to smiešne, lenže nie je. Pracovný svet totiž dostal jasný signál – takto sa možno správať k svojim podriadeným. Nuž, keď si nabudúce váš šéf bude na vás cvičiť svoje svaly a verejne vás cez fejsbúk strápni, aspoň viete, kde sa to naučil.
Redakcia Žien v meste · 11. marca 2017 · 2 min čítania
Niektoré týždne sú neskutočne bohaté na udalosti, z ktorých sa človek len ťažko spamätáva. Pritom na prvý pohľad ide len o také kraviny. Vlastne, hovadiny…
Neveriacky hľadím na to, ako premiér pred celým národom strápňuje generálneho riaditeľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Som precitlivená, keď mám pocit, že to fejsbúkové divadielko nesie prvky bossingu? Riaditeľa je mi úprimne ľúto. A je mi trápne aj za neho. Premýšľam, akú vysokú hypotéku by som musela platiť, aby som v takejto chvíli netresla šéfovi telefónom a nehodila mu na stôl výpoveď. Miliónovú? Tipujem, že najobľúbenejšia veta zamestnancov Všeobecnej zdravotnej je teraz „nechápem, kde na tie hovadiny chodíte“.
Bolo by to smiešne, lenže nie je. Pracovný svet totiž dostal jasný signál – takto sa možno správať k svojim podriadeným. Nuž, keď si nabudúce váš šéf bude na vás cvičiť svoje svaly a verejne vás cez fejsbúk strápni, aspoň viete, kde sa to naučil.
Na fejsbúku sa možno naučiť veľa vecí. Napríklad aj baliť baby. Vždy som premýšľala nad tým, ako to ten Boris robí, že mu toľko ženských sadlo na lep. Nezdá sa mi, že by bol typ, z ktorého každá hneď padá do kolien. Vo výzore to teda asi nie je. Tak potom jedine v osobnom šarme, hovorím si. Možno je ťažký romantik – pozve babu na večeru pri sviečkach, šepká jej do uška zamilované slovíčka, vezme ju na opustený ostrov na konci sveta a nakúpi darčeky… Kdeže, moji milí! Vraj stačí napísať: Vys*kaaaame saaaa. Fakt je to také jednoduché? Viem si predstaviť, ako si teraz trieskajú hlavu všetci tí, čo doteraz investovali do kytíc, darčekov a básní…
Ďalší romantici to na ženy skúšajú cez vtípky. O domácom násilí. Ha-ha-ha, veď to je aká prča, keď dá chlap svojej žene takú cez papuľu, že tri týždne nevidí na oko. Neviem, komu sa čudujem viac – či ministrovi, ktorý takýmito vtipmi zabáva ženy pri príležitosti MDŽ, alebo tým ženám, ktoré sa takto nechajú zabávať…
Na fejsbúku sa mi prihlási kamarátka, ktorá sa už týždne zotavuje z mŕtvice. Má len o tri roky viac ako ja a rovnako staré deti. Je šťastná, že smrť ju len lizla, ako hovorí. To, čo zažila, nepraje nikomu.
Na fejsbúku si však ľudia prajú:
Očkovaným smrrrrť!
Neočkovaným smrrrrť!
Farmafirmám smrrrrť!
Homeopatom smrrrrť!
Chúďa smrť už nevie, kam skôr skočiť, celá je z toho vyšinutá. Napätie v spoločnosti rastie. Len aby nám čoskoro nevyhovela všetkým…
Akýsi čudný bol tento týždeň.
Alebo skôr akísi čudní sme boli tento týždeň.
.
Prečítajte si aj Sny sa plnia
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026



