„Vy neplatíte za elektrinu?“ opýtal sa ma nechápavo minulý rok istý diplomat, ktorému som do telefónu vysvetľovala, prečo mu nemôžem elektronickou poštu poslať nejaký dokument. Ten bol v počítači, ku ktorému som nemala prístup, pretože sme doma nemali elektrinu. Tu, nevedno prečo, na dedinách z času na čas vypínajú. Nie kvôli tomu, že niekto za prúd neplatí, ale zrejme kvôli nejakým rekonštrukciám, opravám, či údržbe zariadení. Nerozumiem tomu, lebo v mestách sa to tak často nestáva. Za pár rokov, čo som žila v Bratislave, si nepamätám, že by nám v byte vypli prúd. No počas vyše 10-ročného života na slovenskom vidieku sa to stávalo dosť často.

Keď je leto a pekné počasie, až tak veľmi to neprekáža, lebo vtedy sa človek viac zdržuje v záhrade. Ale, pozor! Zase až tak veľa toho v záhrade nespravíte, lebo... bez elektriny ani voda netečie, lebo aj čerpadlo funguje na prúd.

V zime sa zase doma postupne ochladzuje, pretože aj plynový kotol, aby fungoval, potrebuje elektrinu. Na rychlovarnú kanvicu či kávovar zabudnite – bez prúdu sa kávou a čajom nezohrejete. V našom prípade – ani jedlom, lebo doma na varenie nemáme plynový, ale elektrický sporák.

Človek by si možno aj vymyslel inú robotu, ako tú každodennú na počítači (podotknem, že najčastejšie pracujem doma), ale až potom zistí, že takmer ku všetkému potrebuje prúd. Zoberme si také staré časopisy, či knihy, ktoré by bolo treba vytriediť. Až keď sa pustíte do zaprášených políc zistíte, že aj tu potrebujete povysávať, umyť ruky atď. Smola - bez elektriny ťažko!

Čo teda robiť v deň, keď nejde elektrina?

Nuž, dá sa na to, samozrejme, pripraviť, veď občas nám to ZSE oznámi dopredu v e-maili, alebo zachytíme hlásenie v dedinskom rozhlase. Vtedy hneď z rana načerpám vodu do zásoby. V zime viac zakúrim, aby ďalšie hodiny teplota vydržala. Urobím kávu a jedlo. Nabijem laptop. A spojenie s internetom mám v mobile, takže, ak je dobitý, môžem byť online. Pokiaľ potrebujem ísť z domu preč, musím vyparkovať auto, následne zavrieť garáž ovládaný elektrinou a otvoriť výjazdovú bránu, ktorá funguje – ako inak – na prúd.

Ale poviem vám, že raz sa mi podarilo pripraviť na deň bez elektriny inak.

Hneď z rána som pridala kúrenie. Do džbána som spravila čaj, ktorý vďaka sviečke pár hodín udržiaval svoju teplotu. To boli ešte časy, keď som internet v mobile nemala a aj laptop a mobil som zabudla dobiť. Bolo absolútne ticho. Zaliezla som do postele. Pár hodín som mala pyžamový deň s knihou v ruke. Uprostred zimy, uprostred pracovného dňa v týždni. Bol to parádny relax. Ani neviem, kedy tých pár hodín ubehlo. So smútkom som pozerala na hodinky, ktoré neúprosne naznačovali, že čas sa kráti. Zvuk zapínaných elektrospotrebičov bol ako budík ráno. Alebo ako školský zvonček pred hodinou, na ktorej vás čakala písomka.

Škoda, veľká škoda – pomyslela som si a sľúbila, že častejšie by som si mala dovoliť relaxovať. Nielen vtedy, keď to za mňa rozhodnú elektrické závody.

Píšem o tom, lebo som v elektronickej pošte našla oznam, že najbližší štvrtok nám na pár hodín prúd opäť vypnú. Asi viete, čo ma láka, že?

A vy, koľkokrát ste rozmýšľali: vypnúť alebo ešte pracovať? Pre psychické a fyzické zdravie treba vedieť aj vypnúť. Pokiaľ to neviete, odporúčam presťahovať sa na vidiek – tu o tom rozhodnú občas za vás. Tu funguje špeciálny vypínací gombík.


 

Prečítajte si aj Pod spoločnou perinou