BRATISLAVA. Stačí jeden menší nákup: dva jogurty, 10 rožkov, šunka, paprika, čokoláda a hašlerky. To sú inak dva plastové tégliky, dve viečka od téglikov, dva mikroténové sáčky, papier, alobal a plastové papieriky od cukríkov. Netreba zabudnúť ani na odrezky z papriky. A to bola len jedna večera so sladkou bodkou.

Rozmýšľali ste niekedy nad tým, koľko odpadu vytvoríme za jediný deň? Koľko je to za týždeň či rok?

Jedným z nových trendov ako na odpady je takzvaný zero waste alebo nulový odpad. Podľa definície Zero Waste International Alliance z roku 2004 je nulový odpad „pragmatický a vizionársky cieľ, ktorý má viesť ľudí k napodobňovaniu udržateľných prírodných cyklov, kedy sa odhodené veci stávajú zdrojom na ďalšie využitie. Implementácia Zero Waste pomôže zabrániť znečisťovaniu krajiny, ovzdušia či vody, ktoré môže ohrozovať ľudí, zvieratá alebo zdravie planéty.“

 

Nulový odpad už sedem rokov

Ambasádorkou zero waste je Francúzka Bea Johnsonová, žijúca v Kalifornii. S rodinou praktizuje nulový odpad od roku 2008. „Život s nulovým odpadom znamená začať sa sústrediť na to, čo je v živote podstatné. Pre nás sú to zážitky namiesto vecí,“ hovorí pre náš web. Napísala o tom knihu Zero Waste Home.

 

 

K uvedomelému nakladaniu s odpadom ju priviedlo sťahovanie v roku 2006. Kúpili si totiž o polovicu menší dom. „Zbavili sme sa 80 percent našich vecí,“ hovorí. V tom čase sa začala zaujímať o životné prostredie a celá rodina sa rozhodla pre zero waste.

Ročne teraz podľa nej vyprodukujú len jeden liter odpadu. Vlani medzi ním bol napríklad obal na expirovaný pas, držiak na nálepky, etikety zo syra, staré tesnenie, štyri poistky či zlomený drevený štetec z maskary.

Pre všetko existuje alternatíva, tvrdí Johnsonová. Namiesto papierových vreckoviek, sa môžete vrátiť k látkovým. Namiesto minerálky v jednorázovej fľaši sa dá nosiť vlastná fľaša na vodu. Pečivo či zeleninu si nemusíte dávať do mikroténového vrecka, ale použiť vlastné látkové.

 

 

Päť R

„Ľudí zvykne odrádzať práve nula v názve zero waste,“ myslí si Johnonová. Nie je to však podľa nej až také ťažké ako to vyzerá na prvý pohľad. Cestou k zníženiu odpadu na nulu je podľa nej päť bodov (z angličtiny päť R) – teda odmietnuť (Refuse), redukovať (Reduce), znovu použiť (Reuse), recyklovať a kompostovať zvyšky (Rot the rest – doslovne zhniť alebo rozložiť).

Za najdôležitejší považuje ten prvý – teda odmietnuť. „Všimla som si, že je jedno, aké veľké množstvo odpadu zredukujem, znovu využijem či zrecyklujem, ak stále hromadím nový odpad,“ hovorí.

Ku klasickému Reduce Reuse Recycle pridala Refuce – teda odmietnuť. Práve to podľa nej všetko zmenilo. „Ak odmietneme plastové tašky, vrecká, vzorky výrobkov, drobnosti zadarmo, prestanú sa nám doma hromadiť,“ vysvetľuje. A hneď máme menej odpadu, s ktorým sa musíme neskôr vysporiadať, dodáva.

Druhý bod – redukovať, nesúvisí podľa Johnsonovej len so znížením množstva vecí. To, čo už nepotrebujeme, môžeme posunúť ďalej a aj na tom zarobiť, radí.

Pravidlo znovu použiť – sa týka podľa nej aj obalov. „Vedeli ste, že 15 percent z ceny baleného výrobku platíte za obal?,“ pýta sa.

Naplniť nádobu na recyklovanie plastami až po okraj každý týždeň neznamená podľa nej, že robíme niečo pre životné prostredie. „Recyklácia je až posledná možnosť,“ hovorí. Každý náš nákup je voľba, upozorňuje. Preto odporúča kupovať výrobky balené v skle, kove alebo kartóne, ktoré možno opakovane spracovať. Odporúča vyhnúť sa plastom.

Netreba sa podľa nej báť ani posledného bodu – kompostovania. Nesmrdí. Sama kompostuje aj svoje nechty a vlasy.

 

 

U nás ťažké, až nemožné

V praxi je podľa Radovana Kazdu, vydavateľa online denníka Odpady-portal.sk, fungovanie podľa zero waste – teda nulového odpadu, nemožné. Nepovoľuje totiž spaľovanie ani skládkovanie. „Takmer čokoľvek, čo človek spotrebuje, tak už je viazané na odpad v niektorej fáze vzniku, skôr než sa to k nemu dostalo,“ hovorí.

Ak namiesto vyhodenia vec niekomu darujete, odpad sami síce netvoríte, no v skutočnosti ho presúvate niekomu ďalšiemu, kto ho vyprodukuje, dodáva. 

K filozofii zero waste je Kazda skeptický. Ide podľa neho skôr o náboženský prúd, ktorý uctieva predlžovanie života planéty ako božstva. „Život planéty sa však princípmi zero waste nijako významne nepredlžuje.“ hovorí.

Matúš Čupka z bratislavskej Zelenej hliadky považuje život podľa zero waste v podmienkach hlavného mesta za takmer nemožný. A to hlavne v panelákoch, reálnejšie to vidí len v rodinných domov.

 

Triedenie odpadu v bratislavskej spoločnosti OLO.   Foto - Ľubomíra Petrova

 

Martin Valentovič z organizácie Priatelia Zeme – SPZ si naopak myslí, že to ide. Hoci uznáva, že na Slovensku je to v porovnaní so západnými krajinami o čosi ťažšie. Tvrdí, že sa nájde dosť ľudí, čo má záujem. „V zásade si to vyžaduje hlavne osobné nasadenie a zaujatie pre vec,“ hovorí. Dôležité je podľa neho hlavne predchádzať vzniku odpadu, nielen ho správne triediť. Premýšľať by sme mali už pri nákupoch, dodáva.

 

Dážďovky na balkóne

Najväčším zdrojom odpadu sú podľa Čupku obaly z potravín. „Bežný Bratislavčan si pri každom väčšom nákupe prinesie domov kilogramy fliaš, balení, vreciek, téglikov a iného materiálu, ktorého sa potom zbaví vyhodením do sídliskového kontajnera,“ hovorí. Nasleduje oblečenie a elektronika balená v masívnych obaloch.

Úplne sa však tvorbe odpadov podľa Čupku vyhnúť nedá. No množstvo odpadu sa znížiť dá. „Pri nakupovaní stačí dávať pozor na obaly, v akých sú potraviny balené,“ hovorí. Veci, čo nepotrebujeme posunúť ďalej či v prípade oblečenia či elektroniky využívať možnosti charít či rôznych búrz, vysvetľuje.

Najväčší problém však robí nadšencom znižovania odpadu práve ten biologický. A to hlavne, ak bývajú v panelákoch.

Valentovič v tom problém nevidí – dodržiavanie princípov nulového odpadu si vyžaduje hlavne zmenu životnej filozofie, ostatné sa dá vyriešiť. „Môže sa spojiť viacero ľudí a spraviť si komunitné kompostovisko,“ hovorí. Prípadne si individuálne kúpiť zariadenie na kompostovanie pomocou dážďoviek, dodáva. Ide to podľa neho aj na balkóne či vnútri bytu.

Aktívnu úlohu v propagácii kompostovania a znovuvyužívania bioodpadu by malo hrať mesto, upozorňuje Čupka. „Separovanie tohto druhu odpadu je bežné snáď okrem Bratislavy a iných väčších miest,“ hovorí Čupka. Samosprávy môžu mať podľa neho z kompostu aj príjmy navyše. Či už preň nájdu odberateľov, alebo ušetria náklady pri starostlivosti o vlastné zelené plochy, dodáva.