Ženy v meste
Aby nás nevylúčili

Aby nás nevylúčili

V poslednom čase sa to však zvrhlo na “kto nejde s nami, ide proti nám”, na osobné útoky, vyhrážanie, na tolerovanie výrokov o tom, kto všetko “by mal ísť do plynu”, koho by mali vykántriť, že niektorí ľudia sú menej hodnotní ako iní, že je úplne v poriadku rozbiť niekomu hubu, len preto, že si dovolí povedať niečo, s čím iný nesúhlasí.

Redakcia Žien v meste · 20. júna 2016 · 2 min čítania

 

V tej časti sveta, v ktorej žijeme, sa ľuďom nikdy predtým nevodilo tak dobre a nikdy predtým nemali toľko možností žiť svoje sny. Napriek tomu sa tak rozšírila nenávisť, ktorá aj zabíja, že hrozí, že toto obdobie sa môže veľmi rýchlo skončiť. Môže sa stať, že o prosperitu, pokoj a slobodu, prídeme.

Tento týždeň zabil muž pravdepodobne napojený na rasistické a ultrapravicové zoskupenia britskú političku a mamu dvoch malých detí Jo Coxovú. Dôvodom boli jej politické názory a počiny. Coxovej, ktorá obhajovala utečencov a zotrvanie Británie v Európskej únii, sa už dlhšie verbálne vyhrážali a ohlásila to aj na polícii.

Mladá žena zomrela len preto, že reprezentovala názory a postoje, ktoré nezapadajú do vízie istej časti populácie. Rôzne názory, dokonca aj hádky “do krvi” na témy týkajúce sa našej budúcnosti a budúcnosti našich detí sú úplne v poriadku a učia nás pokore aj načúvaniu, v ideálnom prípade nás aj posúvajú dopredu k hľadaniu najlepších riešení. 

V poslednom čase sa to však zvrhlo na “kto nejde s nami, ide proti nám”, na osobné útoky, vyhrážanie, na tolerovanie výrokov o tom, kto všetko “by mal ísť do plynu”, koho by mali vykántriť, že niektorí ľudia sú menej hodnotní ako iní, že je úplne v poriadku rozbiť niekomu hubu, len preto, že si dovolí povedať niečo, s čím iný nesúhlasí.

Odtiaľ je len kúsok od toho, aby niekto, kto má na to predispozície, cíti sa oprávnene či neoprávnene frustrovaný, nevypočutý alebo sa bojí, že svet ako ho doteraz poznal, sa nezadržateľne mení, prestal písať nenávistné komenty na sociálne siete, hecovať sa čítaním “alternatívnych” médií a naozaj zdvihol ruku, či zbraň.

To bude začiatok konca našej prosperity aj slobody. Ešte stále to môžeme zmeniť. Diskutujme, a ak sa to inak nedá, vylúčme zo slušnej spoločnosti neslušnosť a nenávisť. Aby sa nám nestalo, že jedného dňa bude my sami vylúčení. 

 

Prečítajte si aj Pohodlné deti a ich rodičia

 

Podporte nás a stante sa clenkami klubu

Ženy v meste

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali

Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na

Diana Javorčíková · 18. augusta 2026

Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?

Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na

Nezlomné · 4. augusta 2026

Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici

Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.

Lucia Ábelová · 24. júla 2026