Všade sa hovorí o tom, ako málo pohybu majú naše deti. Že posedávajú pri počítačoch, tabletoch, všade ich vozíme autami, ani v škole cez prestávky sa nejdú pretrhnúť od pohybu. Deti majú nadváhu, či sú priam obézne, neohybné, majú zlé držanie tela, a ako hovorí moja priateľka psychologička, sú aj ustráchané, pasívne. Boja sa, že pri športe či hre sa strápnia, lebo vedia, že v tom nie sú dobré a nemajú istotu.     

Na detské ihriská chodíme s dcérou často a našťastie ich máme v okolí dosť. Minule ma však niečo zarazilo a tak som si to začala lepšie všímať. Veľa preliezok a iných objektov na hranie je totiž skonštruovaných tak, že deti nenútia k pohybu. Mnohé vyžadujú, aby deti niekto rozhojdal, postrčil, viaceré sú len také, že dieťa si ľahne alebo sadne a čaká, aby ho rodič alebo niekto iný uviedol do pohybu. Nehovorím teraz o úplne malých deťoch, ale o školákoch.

Všimla som si, že na našom ihrisku má najväčší úspech veľký kôš zavesený na hrubých lanách, v ktorom sa dá hojdať. Pri ňom stojí najdlhší rad, hoci napríklad lezeckú stenu alebo laná, po ktorých treba rúčkovať si takmer nikto z desať- jedenásť ročných chlapcov či dievčat ani len nevšimne.

Radšej si sadnú do koša a nechajú rodičov, aby ich hojdali ako dvojročných. A rodičia sa postavia a hojdajú. Namiesto toho, aby im povedali, aby sa rozhojdali sami alebo to urobili ich kamaráti. Úplne bežné je, že mama hojdá statného tretiaka a ten si sedí v koši a píše sms správy kamarátom.

Z hodinového pobytu na ihrisku sa deti skutočne hýbu možno 15 minút. Takmer nikto sa tam nenaháňa, nehrá na schovávačku, nehádže si loptu. Radšej stoja v rade na hojdačku. Rodičia si odškrtnú položku ihrisko, ale efekt je takmer nijaký.

Neviem či to vyplýva z toho, že našim deťom sa snažíme všetko uľahčovať, že sme takí vyšťavení z práce a platenia účtov, že nemáme silu sa s nimi dohadovať, že povrchne robíme všetko, čo sa od dobrých rodičov vyžaduje, ale vlastne neskúmame, čo je obsahom hier, krúžkov, voľnočasových aktivít.

Zrejmé je to, že nerobíme dobre ich zdraviu ani ich neučíme, že bez práce nie sú koláče.

 

Prečítajte si Lustrácie na internete