Aká som šťastná, že som žena!

 

Nič lepšie sa mi v živote nemohla stať, ako sa narodiť ženou. A stretnúť normálneho zodpovedného chlapa a ešte ho neprenechať inej. Je skvelé, že som to práve ja, ktorá s ním každý večer zaspáva. Normálni muži sa však v noci často strhávajú zo sna. Či dokonca aj vykrikujú. Ten môj v čase, keď sme podpísali prvú hypotéku sa raz v hlboko v noci celý spotený posadil a vykríkol: „Bože, kedy je termín prvej splátky?!“ 

Som šťastná, že som sa narodila ako žena. Aj keď teda pôrod nepatrí medzi najpríjemnejšie zážitky v mojom živote, aj keď najšťastnejšie. A budem aj radšej celé dni upratovať, nakupovať, prať, žehliť, umývať, zašívať, vychovávať …. Tak ako s tým automaticky spoločnosť na celom svete počíta …. A ,samozrejme, aj zarábať. ALE! Ale nebudím sa zo sna, tak ako normálni zodpovední chlapi.  S genetickou výbavou ochrániť, postarať sa, zarobiť, nesklamať. Žiť s pocitom, že on je ten, od ktorého sa očakáva, že rodinu ochráni, postará sa o ňu, nenechá ju v úzkych, musí byť neuveriteľná záťaž.

Poznám viacero takýchto chlapov, ktorí sa v noci budia. Či nesklamú. Či sa o manželku a svoje deti dokážu postarať celý život. Či to zvládnu, či budú zdraví a či ako manželia a ochrancovia rodín nezlyhajú. Či budú vládať a dokedy.  Áno, aj v normálnych manželstvách platí, každý chvíľku ťahá pílku, ale akosi my ženy máme v podvedomí to, že nás ten náš manžel a otec našich detí nenechá v problémoch. Možno už iba pri výmene prepichnutej pneumatiky. Veď je predsa úplne automatické, že toto žena nemusí vedieť a chlap to dá! Veď ešte niekde v prenatálnom štádiu mu výmena prepichnutej gumy bola automaticky daná do vienka. Že, chlap,  sa jednoducho v najťažších časoch postará.

Chcela by som vidieť do ich zodpovedných hláv, ktoré nikdy nahlas nepriznajú a nepovedia, aký majú skutočný strach,  či to všetko v živote zvládnu. Veď nemôžu, veď sú to chlapi! Chcela by som vidieť do hláv zodpovedných chlapov, keď im žena oznámi, že čakajú bábätko. Okrem šťastia, aký veľký pocit strachu zodpovednosti ich musí zaliať. Zvládnem to?! Nezlyhám ako „ochrankár“ rodiny?!  Neviem si predstaviť žiť s takýmto skrytým pocitom strachu. Pod takým tlakom, s ktorým odchádzajú ráno do práce a neskoro večer s ním odomykajú naše domovy. Napríklad aj pod tlakom hypoték, ktoré dokážu rodiny pripraviť o strechu nad hlavou veľmi rýchlo . Keď z nich večer cítiť, z tých normálnych chlapov, že idú nadoraz. Pre nás ženy a naše deti.

Stretla som v živote skvelého chlapa a som šťastná, že ostal práve v mojich manželských a otcovských pazúroch. Keď som však na neho v niektorých situáciách právom veľmi nahnevaná, skúsim si vždy spomenúť na to, aká som šťastná, že som žena!

 

Prečítajte si aj Ďakujem ti facebook, nikdy ťa nezruším

 

 

Ženy v meste