Ako sa muži menia

 

Nemám rada, keď mi zvoní telefón a ja musím utekať cez celý dom, aby som k nemu dobehla. Preto sa snažím mať ho vždy na blízku. Keď varím, beriem ho do kuchyne, keď si sadnem pred telku, odložím ho na konferenčný stolík atď.

Môj manžel takto vôbec neuvažuje. Jemu je celkom jedno, kde si telefón odloží a až keď zvoní, začne behať po dome, aby ho našiel. Líšime sa.

Mám rada, keď každý odkladá kľúče tam, kde je ich miesto, čiže do špeciálnej skrinky. Môj manžel je v tom viac „spontánny“ a preto sa občas stáva, že sme niekam vychystaní, ale nemôžeme z domu odísť, lebo treba najprv nájsť kľúče od auta. Nuž, aj v tom sa líšime!

Idem si sadnúť na sedačku a tam ponožky! A ešte zakopnem do plastovej fľaše po minerálke! Aha, manžel si včera pred telkou urobil pohodlie, ale odložiť po sebe zabudol. Žeby sme sa aj v tom líšili? No, nedá sa to poprieť.

Priznajte milé ženy, že keď sa vám do rúk pred rokmi dostala kniha Muži sú z Marsu, ženy z Venuše, tak aj vám sa uľavilo. Že vaše manželstvo nie je výnimkou, že aj u iných to funguje podobne a že muži jednoducho vnímajú svet ináč ako ženy.

Že je to celosvetový fenomén!

Ale uznáte sami, že niekedy to lezie na nervy? Lenže mužov asi nezmeníme, keďže sú z inej planéty.

 

Prečítajte si

Živá Barbie alebo plyšový macík

 

Ale skúsme si zaspomínať na tých našich chlapov, ako sme ich vnímali dávnejšie. Trebárs na prvom rande. Alebo, ako vám kamarátky závideli, že práve vás pozval do kina? Že pre vás zložil báseň, či skladbu. Možno ste si písali krásne listy. Možno musel o vás zabojovať a bol v tom taký roztomilý, keď si nebol istý, či si vyberiete jeho alebo rivala?

Život však beží ďalej. Po prvom zamilovaní, keď sa treba zmieriť s každodennosťou, je dobre nájsť si spoločne koníčky. Napriek tým rozhádzaným ponožkám. Napriek tej fľaši v kúte. Lebo je fajn, keď nás veľa spája, napriek tomu, že sa líšime. Spoločné koníčky, spoločne záľuby. Čo ja viem? Možno spoločné cestovanie? Športovanie?

Pred rokom ma kamarátka prekvapila, keď mi hovorila, že si s manželom našli novú záľubu – lozia po skalách. Doma ich čakajú deti a vnúčatá, ale oni si vždy vyhradia čas na ten adrenalínový šport. Prvýkrát sa preň rozhodli, keď mali okolo 50!

Iní dostali od Ježiška kurz tancov a obaja sa v tom vyžívajú. Ďalší začali robiť amaterské divadlo a tak ich to pohltilo, že po štyridsiatke začali obaja študovať herectvo.

A my? Môj manžel sa začal venovať viac hudbe. A to tak, že začal komponovať!

Minulý rok sme sa prechádzali po mojom rodnom Vroclave a zrazu mi zapískal to, čo mu práve napadlo. Mňa v tom momente napadli k hudbe slová. A bolo to! Zrazu sa to zrodilo! A začalo nás to ohromne baviť. Za rok u nás doma vzniklo vyše 10 skladieb. A viete čo? Dotiahli sme to ďalej. S pomocou našich priateľov hudobníkov: Poliakov a Slovákov, ktorých sme do projektu pozvali, sme vydali prvé autorské CD a začali sme chodiť na koncerty.

Pokiaľ sa, samozrejme, včas nájdu kľúče od auta.