Ako upratujú mamy

Pred dvoma rokmi, dvoma deťmi, dvoma kilami a pred stratou niektorých ilúzií, som sa denne plazila po svojej drevenej orechové podlahe… a musím sa pochváliť, že mi neunikla ani smietka!

Teraz sa plazím tiež, to nepopieram, ale väčšinou za zakopnutým plyšákom alebo olízanou piškótou. V horšom prípade za kusom marmelády zašliapanej v tej mojej vysnívanej drevenej podlahe …. A zakaždým si znova a znova hovorím – má to zmysel?

 

Namiesto šaša opica

Zajtra tam namiesto plyšového šaša bude vypĺznutá opica, ktorú deti zdedili po mne a patrí medzi moje obľúbené dodnes, a to hlavne preto, že všetky chlpy som z nej vytrhala už ja pred mnohými rokmi a tak deti už našťastie nemajú čo trhať. Desím sa dňa, keď mi dieťa utečie z nočníka s nevytretým zadočkom a ja budem z orechovej podlahy upratovať…

Z umývačky riadu sa u nás stala počítačová hra tetris a ja som v nej už takmer dokonalá. Skúste rýchlo narovnať do stojanov aspoň pár kúskov riadu, kým sa k vám rýchlosťou amerického Sputnika nepriblížia dvojčatá s túžbou ponoriť ruky do útrob tohto geniálneho prístroja a v lepšom prípade si tam len privrieť prst.

Jediný čas, kedy som mohla umyť svojich 18 okien, bola hlboká noc a ráno som sa nestačila čudovať, aké obrazy možno potme vytvoriť …

Časom, po niekoľkých polepených piškótach, zabudnutých cumlíkoch pod gaučom alebo vraj zaručene nelepiacich kukuričných chrumkách na mojich obľúbených džínsoch, teda skôr v nich, prídete tak ako ja na to, že upratovať sa nemá len preto, aby bolo čisto, ale aj preto, aby ste z tejto činnosti mali dobrý pocit. Pocit z čistoty a poriadku je totiž dôležitý, a je jedno, ako k nemu dospejete.

 

Pani Věra

Moja kamarátka si pozýva domov pani na upratovanie. Sympatická pani v dôchodku jej poctivo vygruntuje celý veľký byt, za čo dostane adekvátne zaplatené. Lenže … moja kamarátka, mama troch detí, vždy deň predtým všetko tak trochu uprace, aby si o nej jej pani na upratovanie nemyslela, že je bordelárka. Uprace tak dôkladne, že si raz pani Věra myslela, že rodina bola týždeň na dovolenke, preto všetko zostalo čisté. Netušila, že za ten čas sa tam odohral jeden menší dámsky žúr a jedna väčšia detská párty.

Nechcem tu podrobne popisovať, čo dokáže rozliaty bublifuk urobiť s dokonalým kobercom od istého talianskeho návrhára. Na ten snehovo biely fľak na inak tmavo béžovom koberci sme postavili konferenčný stolík a dúfame, že si pani Věra a hlavne kamarátkin manžel, nevšimnú, že stojí o pár metrov ďalej.

Rozbitú časť skleneného lustra, ktorú trafila zátka zo šampusu, sme nechali svojmu osudu s tým, že hore sa predsa tak často nepozerá.

Keď som bola na pracovnej ceste v Indii a na Srí Lanke, prekvapila ma poctivosť miestnych žien pri upratovaní. V prostredí, kde je okolo 40 stupňov aj v tieni a vodou sa ľudia osviežujú, kedykoľvek a kdekoľvek sa to dá, sa všade tvoria také jemné bahienka. I tak majú tie ženy vzorne upratané.

Upratujú totiž neustále. Proste stále! A teraz mi, dúfam, niekto múdry poradí, ako mám upratovať stále, keď musím vychovávať deti, občas trochu spať a hlavne pracovať. Ako to tie dievčatá v Ázii robia?

Myslím si, že na české pomery luxovanie dvakrát denne stačí, nie? V krajine, kde sú na ženy kladené rovnaké nároky za nižšie platy, kde sa obdobie, kedy sa snažíte vychovať budúcu inteligenciu štátu za cenu vlastného ohlúpnutia, hovorí dovolenka (!), v krajine, kde je podiel žien, podnikateliek, jedným z najväčších v Európe, sú rodiny, kde je upratovanie aj dôvodom k rozvodu.

 

Manžel vojak

Poznám prípad, keď manžel, vojak, bol tak vydrilovaný z práce, že manželka musela denne narovnávať komínky v skrini a vydrhnúť topánky celej rodine. Nechápem, prečo to vydržala päť rokov a až potom sa rozviedla.

Možno preto, že pán vojak si našiel mladšiu milenku, ktorá nemala čierne nechty od krému na topánky, zato mala bordel v skrini. Ďalší, blázon do áut, nútil manželku, aby denne čistila ich rodinný Mercedes, a to až do doby, keď sa mu v ňom povracala polročná dcéra a on sa zrútil. Koniec príbehu nepoznám, len sa čudujem, že sa skôr nezrútila jeho žena.

Na pani na upratovanie peniaze nemám, neverím ani, že by sa český štát začal o ženy, čo vychovávajú budúcich budovateľov ekonomiky, nejako starať, a nemienim sa neustálym plazením sa a plákaním handier vo vedre uhnať na smrť…

A tak si teraz môžem s pokojným svedomím vyložiť nohy, vziať do jednej ruky pohárik Prosecca, do druhej ruky diaľkové ovládanie a pustiť ho … ja mám totiž doma svojho Alberta. Do ničoho nekecá, robí presne to, čo chcem a kedy chcem, a počúva na slovo. Ten, kto vymyslel robotický vysávač, má u mňa Nobelovku … Takže dámy – odpočinku zdar!

 

Prečítajte si aj České lesné škôlky nezaniknú. Prešli cez poslancov aj prezidenta

 

 

Chcem odoberať novinky Žien v meste