ALE z nás robí to, čím sme
Akokoľvek sa snažíme použiť ALE na svoju obranu, akokoľvek sa snažíme prostredníctvom neho nájsť ospravedlnenie, či výhovorku za to ako sa správame, neschováme sa zaň.
Redakcia Žien v meste · 17. júla 2016 · 2 min čítania
Urobím to, ale až vtedy, keď bude na to čas. Začnem cvičiť, ale teraz nestíham. Chcem dodržiavať termíny, ale nejde to. Klasické výhovorky. ALE ovláda náš život. Chceme prísť načas, ale trikrát presunieme termín a čas stretnutia. Chceme sa správať slušne, ale vždy nás niekto vytočí a to spustí lavínu ohovárania, nadávok a agresie. Radi by sme boli iní, ale…. nedá sa.
Pred pár dňami sa objavila reklamná kampaň Nadácie otvorenej spoločnosti ALE hejt neskryje. Hovorí o tom, aké nebezpečenstvo sa môže skrývať za naším ALE. Hovorí o našich predsudkoch a následných výhovorkách, ktoré používame, keď chceme dať priestor svojej nenávisti voči ľuďom, ktorí nám z nejakého dôvodu “nesedia”.
Aj u našich politikov sa často ozve veta: Nie som rasista, ale…. a za ňou nasleduje dlhý rasistický výrok na tému Rómov, utečencov, či cudzincov. Alebo vám niekto povie: “Nemám nič proti homosexuálom, ale…” a nasleduje prednáška o tom, že ich v podstate v spoločnosti netoleruje a mali by sa všetci niekam vysťahovať. Naše ALE nenávisť neskryje. Ono z nás robí to, kým naozaj sme.
Akokoľvek sa snažíme použiť ALE na svoju obranu, akokoľvek sa snažíme prostredníctvom neho nájsť ospravedlnenie, či výhovorku za to ako sa správame, neschováme sa zaň. Keď vás niekto strašne douráža, nakričí na vás, tvrdí o vás rôzne zlé veci a potom vám namiesto ospravedlnenia povie: “Ale neber si to osobne, ja som to tak nemyslel” jeho urážky sa tým nezmažú. Ani vaša bolesť. Mali by sme s našimi tvrdeniami narábať opatrne. Aj s tým, čo naozaj robíme, aby sme to neskôr nemuseli odôvodňovať slovkom ALE a nejakou peknou výhovorkou.
Naše výhovorky a ospravedlnenia ani tak nepatria tým, ktorých urážame, ale nám samým. Sami pred sebou sa snažíme skryť svoju negatívnu stránku. Sami sa nechceme vidieť ako nenávistní hejteri, rasisti, či homofóbovia. Preto to vždy zjemníme slovkom ALE. Ale…. To, žiaľ, nefunguje. Sme to stále my a máme možnosť s tým žiť, alebo to zmeniť. Je to len na nás.
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026