Až keď budem dokonalá…

 

Cestovala som autom a počúvala v rozhlase rozhovor s istou celebritkou. Sebavedomou, cieľavedomou, ktorá kráča životom so zdvihnutou hlavou.

A ja som sa práve vracala z reportáže, ktoré pre náš portál Ženy v meste pripravujem. Posledné mesiace absolvujem veľa stretnutí so ženami, ktoré nie sú známe z televíznych obrazoviek, nikto s nimi nerobieva rozhovory. Keď ich oslovím, aby sme ukázali ich profesiu, či koníčky, ktorými žijú, často sa stretnem s prekvapením a slovami: „Ja?! Veď nie som zaujímavá. Čo také vám už ja môžem povedať? Môj život je obyčajný“. Niekedy ešte prichádza aj ďalšia hláška: „Preboha, to bude s vami aj fotograf?! Veď ja strašne vyzerám!“

 

Prečítajte si

Prosiť alebo neprosiť o pomoc?

 

Koľko nedôvery, koľko neistoty, koľko zakríknutia v sebe nesieme? Povedzme si úprimne, ktorá z nás aspoň raz v živote nereagovala podobne? Určite to poznáte:

– Porozprávam o sebe / o mojej profesii / o mojich koníčkoch, až keď dosiahnem vrchol, momentálne som nikto.

– Ukážem sa, až keď schudnem.

– Začnem hovoriť v cudzej reči, až keď sa ju naučím na sto percent.

– Až keď zhodím pár kíl, začnem chodiť na plaváreň, teraz sa nemôžem nikomu v plavkách ukázať.

– Začnem šoférovať, až keď sa za volantom budem cítiť isto. 

– Až keď budem dokonalá, začnem s tým, či oným.

No milé dámy, to znamená, že nikdy. Lebo dokonalé nie sme a ani nebudeme. Spomínaná celebritka, ktorá o sebe tak pekne v rozhlase rozprávala, tiež nie je dokonalá. Určite má nejaké mindráky. Možno ju trápia prebytočné kilá? Alebo má veľký nos. A čo, keď nevie dokonale anglicky? Ale ide dopredu!

Cez víkend som v rámci Bratislavských džezových dní videla niekoľko vystúpení, ale najviac som si zapamätala koncert americkej speváčky Hailey Tuck. Viete prečo? Spievala pekne, má krásny, hlboký hlas, ktorý pasuje k štýlu 30. rokov, ktorý si zvolila ako svoj žáner. Jej vystúpenie malo svoje čaro. Ale viete, prečo si ju na dlho zapamätám? Ona totiž zabudla text. Asi v tretej pesničke prestala spievať. Otáčala sa k hudobníkom, ako keby rátala s tým, že jej napovedia slová. Zakrývala si tvár rukami.

Bola veľmi autentická a roztomilá zároveň. Prežívala som to s ňou. A nielen ja, ale celé publikum, ktoré ju povzbudzovalo potleskom. Zvládla to a išla ďalej. A páčila sa bratislavským fanúšikom, napriek tomu, že nebola dokonalá. Vyvolala úsmev na našich tvárach, získala si nás napriek tomu, že sa jej niečo nepodarilo na sto percent. Prečo si často myslíme, že keď sa nám niečo nepodarí, bude to hrozný prúser? Náš koniec. Asi sa najviac bojíme robiť chyby. Ale veď tie robí každý!

 

Prečítajte si

Položili by ste svoj život za kus handry?​​​​​​​

 

Po mojich pracovných stretnutiach so ženami sa mi väčšina odmení slovami: „Bolo to príjemné, zbytočne som sa toho obávala. A predsa ste mali pravdu, že mám o čom rozprávať, až som sama zo seba prekvapená, až teraz som si to uvedomila, že to so mnou nie je tak zlé.“

Milé dámy, chce to viac odvahy. Zakaždým, keď uvažujeme o tom, či cúvnuť alebo ísť do predu. Zakaždým, keď nás zdolávajú pochybnosti, spomeňme si na americkú speváčku, ktorá sa mohla pred slovenským publikom zrutiť, keď zabudla text, ale ona s úsmevom prekonala trapas a pokračovala v koncertnom vystúpení. Našťastie, jej životným mottom určite nebola veta: „Začnem spievať, až keď budem dokonalá“.

 

Prečítajte si aj Čo dokáže štupeľ od fľaše?