ždy sa mi to hnusilo, keď som videla v televízii zábery ako sa v amerických obchodoch ľudia ženú za tovarom v deň, keď sú najväčšie výpredaje. Myslím tým Black Friday, čiže čierny piatok, ktorý Američania oslavujú po Sviatku vďakyvzdania a odštartujú tak sezónu nákupov pred Vianocami. Dokážu vtedy čakať v radoch aj celú noc, len aby kúpili zlacnený tovar. Keď sa otvoria dvere či mreže na obchode, bežia k poličkám ako šialení. Niečo podobné sme v Poľsku zažívali za čias socializmu. Vtedy však išlo o tovar životnej potreby, ktorý sa na poličkách objavoval len z času na čas. No ale socializmus je našťastie preč.

Výpredaje dorazili aj k nám. Najprv boli celkom nesmelé. Povedala by som, že neboli ani tak zaujímavé ako tie v zahraničí. Avšak každým rokom stále viac žasnem nad tým, ako sa to v našich krajinách mení a začína podobať na americký čierny piatok. Najmä, čo sa týka bojovnosti nakupujúcich.

Pred pár rokmi počas návštevy v Poľsku mal manžel zaujímavý zážitok. Na sídlisku, kde vtedy bývala moja sestra, mali otvoriť novú predajňu istej siete. Manžel si pozrel leták a rozhodol sa, že keďže si na Slovensku nestihol kúpiť drvič haluzí, kúpi ho vo Vroclave. Lenže nepredvídal, že nová predajňa bude zažívať veľký boom. Najmä dôchodcovia, vyzbrojení veľkými nákupnými košíkmi prechádzali po predajni a nakladali tovar, ako keby sa mal vrátiť socializmus.

Manžel si povzdychol a keďže už bol vo vnútri, tak si povedal, že drvičku predsa len kúpi. Postavil sa do radu pri pokladni, kde musel niekoľkým dôchodcom vysvetľovať, čo má vo vozíku. Niektorí začali uvažovať, či by sa im niečo podobné tiež nezišlo. Nakoniec zvíťazil zdravý rozum: keďže nemali záhradu, rozhodli sa drvičku nekupovať. Napriek tomu, že bola za dobrú cenu.

No, poviete si, že bežná vec, ktorú zažívame aj tu na Slovensku. Možno áno. Mňa však prekvapuje, do akej miery sú ľudia schopní bojovať o tovar, ktorý dostať aj v iných obchodoch. Sú schopní pobiť sa len pre to, aby ušetrili pár centov. Napríklad za mikiny, jesenné bundy, kabelky, kapra na Vianoce alebo o kuchynské roboty. Videla som film, ako sa poľskí klienti išli z toho zblázniť. Došlo aj k bitkám!

Keď minulý týždeň otvorili predajňu, zákazníci sa rozbehli a bez váhania nakladali do vozíkov jesenné bundy. Po 10 kusov! Až potom, v náhodne zvolených kútoch predajne, si skúšali, či im vôbec sadnú. Tie, ktoré nepasovali odhadzovali do košíkov so zeleninou či pri mrazákoch. Tam to teda vyzeralo! Nechcela by som to upratovať! Chudáci, zamestnanci predajne, koľko mali práce.

Čo z toho vyplýva? Neviem, či k podobným krajným situáciám dochádza na Slovensku. Nezažila som to. I keď je pravdou, že sa snažím vyhýbať otvoreniam obchodov, ktoré ponúkajú zlacnený tovar. Je smutné, čo ľudia dokážu urobiť, aby získali kus handry či nejaký prístroj. Niekto v komentároch pod tým filmom napísal, že keby prišla vojna, majú nácvik ako bojovať o život. Preboha. Veď to je veľmi smutné. Vlastne hrôzostrašné. Spamätajme sa! Nejde o život. Ja ten svoj za kus handry nepoložím.

 

Prečítajte si aj Čarovné Slovensko! Až na tie kolieska, čo škrípu