Bertha Suttnerová sa stala prvou prvou ženou, ktorá dostala Nobelovu cenu za mier

 

PRAHA, BRATISLAVA. Prvou ženou, ktorá dostala Nobelovu cenu za mier v roku 1905 bola Bertha Sophia Felicita von Suttnerová. Od jej narodenia uplynie v sobotu 9. júna 175 rokov.

Česko-rakúska spisovateľka bola autorkou románov, v ktorých hlásala emancipáciu žien a kritizovala militarizmus. Založila Rakúsku mierovú spoločnosť a stala sa jej prezidentkou, pričom na medzištátnej úrovni lobovala za založenie medzinárodného súdneho dvora, ktorý by zabránil vojnám. Bola obhajkyňou rovnosti pohlaví. Zastávala názor, že fyzické odlišnosti nemôžu byť príčinou diferencovaného postoja spoločnosti k ženám a mužom.

 

„Out of the species ‚human‘, a higher variety began to differentiate itself slowly“ ~ Das Maschinenalter (1891) pic.twitter.com/wt8XQ84roo

— Bertha von Suttner (@BerthaVnSuttner) January 2, 2016

 

Stala sa sekretárkou Alfreda Nobela

Bertha Sophie Felicita von Suttnerová, rodená Kinská sa narodila 9. júna 1843 v Prahe v šľachtickej rodine. Jej otec zomrel pred jej narodením. Vyrastala v prostredí schudobnenej aristokracie v Prahe, v Brne na Morave a neskôr vo Viedni. Vynikala v jazykoch, venovala sa spevu. Keď sa minulo dedičstvo, ktoré jej matka prehrala v kasínach, stala sa guvernantkou v rodine Suttnerovcov. Od nej o sedem rokov mladší syn rodiny Artur von Suttner sa do nej bláznivo zaľúbil, ona bola nútená túto prácu opustiť. Odpovedala na inzerát v tlači a stala sa sekretárkou Alfreda Nobela.

Jej zamestnanie u Nobela, ktorý sa do vzdelanej a rozhľadenej ženy na prvý pohľad zamiloval, trvalo veľmi krátko. Napriek tomu sa medzi Suttnerovou a Nobelom vytvorilo doživotné priateľstvo. Jej odpoveďou na telegram od mladého von Suttnera bola totiž okamžitá cesta do Viedne a tajný sobáš. Manželia, odvrhnutí rodinou ženícha strávili deväť rokov v emigrácii v Gruzínsku v Tbilisi na Kaukaze. Tu sa živili vyučovaním jazykov a hudby a Bertha von Suttnerová začala literárne tvoriť. Čoskoro sa stala známou autorkou románov. Keď hnev rodiny pominul, manželia sa vrátili do Viedne.

Prostredníctvom Alfreda Nobela sa manželia dostali do spoločnosti pacifistov. Suttnerovej protivojnová kniha „Die Waffen nieder!“ (v češtine vyšla pod názvom Odzbrojte!) z roku 1889 bola kladne prijatá verejnosťou, dočkala sa 35 vydaní a prekladu do 12 jazykov.

 

Prečítajte si

Mimoriadne nadanie Marie Curie-Sklodowskej si všimla mama. Vychovala prvú ženu s nobelovou cenou

 

Inšpirovala Nobela k založeniu nadácie

Bertha von Suttnerová sa plne oddala práci v mierovom hnutí. V rokoch 1904 a 1912 podnikla prednáškové turné v USA. Navzdory trendu svojej doby sa postavila proti národnému fatalizmu, agresívnym vojnovým štváčom a antisemitom. Vystupovala na mierových konferenciách v Ríme a Haagu, zakladala pobočky mierovej spoločnosti v Rakúsku a Nemecku, vydávala noviny. Pre myšlienky pacifizmu získavala ľudí, ktorí hnutie zabezpečovali finančne. Jedným z nich bol aj Alfred Nobel, ktorý však pacifizmu ako takému nebol naklonený. Zastával myšlienku, že mier sa môže dosiahnuť, keď vyzbrojené štáty zistia, že vojnový konflikt by ohrozil ich existenciu. Písala články a petíciami vstupovala do svedomia národov. Často bola terčom kritiky, vysmievali ju v karikatúrach. Svojmu boju za mier sa však oddávala celou dušou. Svojou noblesnou autoritou vnášala do búrlivých debát o vojnových konfliktoch a mieri pokoj a ukazovala cestu k nenásilnému riešeniu rozporov.

Hoci Nobela inšpirovala k založeniu nadácie na udeľovanie cien, dozvedela sa o tom až po jeho smrti. Sama sa v roku 1905 stala prvou ženou laureátkou Nobelovej ceny za mier.

Bertha von Suttnerová zomrela vo Viedni 21. júna 1914. Dožila sa 71 rokov. Jej portrét sa dostal na bývalú rakúsku 1000-šilingovú bankovku a aj na rakúsku dvojeurovú mincu. Rakúska republika poskytuje doktorandom štipendium nazvané jej menom. Meno Berthy von Suttnerovej nesie od 8. marca 2006 jedna budova Európskej únie (EÚ) v belgickom Bruseli, sídli v nej Európsky hospodársky a sociálny výbor.