Legenda Billie Jean Kingová vybojovala rovnaké odmeny pre tenistky, keď porazila muža

Životný príbeh legendy ženského tenisu Billie Jean Kingovej je plný neúnavného boja na kurtoch, aj mimo nich. Bývalá svetová jednotka vybojovala 39 grandslamových titulov, rovnaké odmeny pre ženy tenistky, zvíťazila nad mužským tenisovým profesionálom v historickom „súboji pohlaví“ a zbúrala veľa predsudkov po tom, čo sa priznala k svojej lesbickej orientácii.

Celý svoj aktívny život bojuje proti diskriminácii žien, sexuálnych menšín, a proti sexizmu nielen v športe, ale aj v spoločnosti. Aj preto bude Billie Jean Kingová prvou športovkyňou, ktorá dostane Zlatú medailu Kongresu.

Je to jedno z najvyšších štátnych vyznamenaní v USA udeľované civilistom. Medailu doteraz udelili jedenástim mužským športovcom a olympijskému tímu USA z roku 1980.

Billie Jean Kingová žila športom od mala

Billie Jean Moffittová sa narodila 22. novembra 1943 v Long Beach v Kalifornii. Jej rodina bola veľmi športovo založená. Otec Bill bol basketbalista, mama Betty súťažne plávala a brat Billie hral rovnako ako jeho otec profesionálne basketbal.

Aj malá Billie Jean si za svoj prvý šport vybrala basketbal, neskôr prešla na softbal. Túžila však skúšať ďalšie športy. Keď ju jej priateľka vzala do miestneho tenisového klubu, v momente prvého úderu Billie Jean pochopila., čo chce v živote robiť. Začala hrať tenis na verejných kurtoch a na svoju prvú raketu si zarobila sama na brigádach.

Obliekla si tenisové šortky, z fotky ju odstránili

Jej ambície v tenise boli od začiatku vysoké. Keď si na turnaji v Los Angeles v roku 1955 spravili juniorskí tenisti spoločnú fotku, Billie Jean neskôr zistila, že ju z fotky odstránili. Dôvodom boli tenisové šortky, v ktorých hrala na turnaji. Dovtedy štandardné tenisové šaty nosiť nechcela, a tak jej ich ušila mama. Práve túto príhodu Billie Jean uvádza ako svoj prvý impulz na boj proti diskriminácii tenistiek, ktorému sa neskôr začala intenzívne venovať.

V roku 1958 na šampionáte v južnej Kalifornii vyhrala svoju vekovú kategóriu a o rok neskôr už hrala tenis profesionálne. Popri tenise stíhala študovať na kalifornskej univerzite a ešte si popri tom aj zarábať na živobytie ako tenisová trénerka.

Získala všetky grandslamy a stala sa jednotkou

Prvé medzinárodné uznanie získala v roku 1961 ako 18-ročná, kedy sa spolu s Karen Hantze Susmanovou stali najmladším párom, ktorý vyhral wimbledonský ženský titul vo štvorhre. Úspech ju povzbudil a začala trénovať ešte intenzívnejšie. Jej úsilie sa vyplatilo a v roku 1966 vyhrala vo Wimbledone svoj prvý grandslam v dvojhre.

Tituly sa jej začali sypať a postupne zvíťazila na všetkých veľkých turnajoch. V roku 1966 sa jej splnil dievčenský sen a Billie Jean Kingová sa stala jednotkou svetového rebríčka. Podarilo sa jej to zopakovať ešte päťkrát.

Počas svojej kariéry vyhrala celkovo 39 grandslamových titulov. V roku 1972 získala tri grandslamové tituly v jednom roku – vyhrala U.S. Open, French Open aj Wimbledon. Celkovo odohrala 183 finálových zápasov v dvojhre, z nich 129 vyhrala.

Druhý slávny príbeh Billie Jean bol mimo kurtov

Jej športové úspechy sú ale iba polovicou príbehu Billie Jean Kingovej. Jej druhý príbeh, nemenej slávny, sa odohrával mimo kurtov.

Celú svoju športovú kariéru bojovala za rovnocenné postavenie žien voči mužom a proti sexizmu v športe aj spoločnosti. Prekážalo jej najmä odlišné rozdeľovanie odmien v mužských a ženských tenisových turnajoch. V roku 1971 sa Kingová stala prvou ženskou športovkyňou, ktorá zarobila na odmenách viac ako 100-tisíc dolárov. Keď však o rok neskôr vyhrala U.S. Open dostala o 15-tisíc dolárov menej ako mužský šampión Ilie Năstase.

Billie Jean preto využila svoju silnú pozíciu a pomohla založiť Ženskú tenisovú asociáciu WTA, ktorá zastrešuje ženský profesionálny tenis a stala sa jej prvou prezidentkou. Intenzívne lobovala za rovnaké peňažné odmeny pre mužov a ženy na amerických turnajoch. Úspech sa onedlho dostavil. Podarilo sa nájsť sponzora, vďaka ktorému sa stal US Open prvým veľkým turnajom, ktorý ponúkol rovnaké odmeny pre mužov aj ženy.

Vyhrala historický „Súboj pohlaví“

Kampaň za rovnosť odmeňovania si postupne získala celosvetové publikum. A keď sa jeden z vtedajších najlepších tenistov Bobby Riggs nechal počuť, že „miesto ženy je v kuchyni a nie na tenisovom kurte,“ a že „ženy hrajú horšie ako muži“, Kingová neváhala a vyzvala ho na zápas, ktorý vstúpil do histórie.

Takzvaný „Súboj pohlaví“ sa konal 20. augusta 1973. Na štadióne ho sledovalo rekordných tridsaťtisíc divákov a ďalších 50 miliónov pri televíznych obrazovkách. Billie Jean porazila bývalého wimbledonského víťaza Riggsa 6-4, 6-3, 6-3.

Neskôr založila Ženskú športovú nadáciu, ktorá sa snaží zlepšovať možnosti športovania dievčat. „Naším snom je, že akékoľvek dievča, keď sa narodí, bude mať kde hrať a súťažiť. Chceme dosiahnuť, aby boli dievčatá oceňované za svoje úspechy, nielen za vzhľad,“ uviedla na sociálnej sieti Kingová.

Vydala sa, ale v skutočnosti milovala ženy

Zatiaľ čo v profesionálnom živote zažívala neuveriteľné úspechy, jej osobný život bol komplikovanejší.

V roku 1965 sa vydala za študenta práv Larryho Kinga. Otehotnela s ním, ale rozhodla sa podstúpiť interrupciu, k čomu sa priznala vo svojom životopise v roku 1981. Billie Jean vždy cítila, že jej orientácia je iná. Začiatkom sedemdesiatych rokov si začala tajný vzťah so ženou. Keď sa jej tajomstvo o desať rokov neskôr dostalo na verejnosť a Billie Jean verejne označili za lesbičku, prišla o priazeň časti verejnosti aj zmluvných partnerov. Napriek tomu jej krížová výprava proti nerovnosti pokračovala a k svojmu boju proti diskriminácii žien pridala aj boj proti diskriminácii komunity LGBTI.

S manželom Larrym sa v roku 1987 rozviedla a jej životnou láskou sa stala Juhoafričanka Ilana Klossová, tiež bývalá profesionálna tenistka. Žijú spolu v New Yorku.

Jej meno nesie prestížny turnaj aj tímová súťaž

V roku 1987 bola zvolená do Medzinárodnej tenisovej siene slávy a neskôr sa stala prvou ženou, po ktorej pomenovali najväčšie dejisko amerického tenisu. Národné tenisové centrum USTA v New Yorku, kde sa hráva grandslamový US Open bolo 28. augusta 2006 premenované na Národné tenisové centrum USTA Billie Jean Kingovej.

Nie je to jediné prvenstvo týkajúce sa jej mena. V roku 2020 sa elitná tenisová súťaž ženských reprezentačných družstiev známa ako Pohár federácie premenovala na Billie Jean King Cup – Pohár Billie Jean Kingovej. Po prvýkrát pomenovali svetovú tímovú súťaž po žene.

V roku 2009 jej prezident Barack Obama udelil Prezidentskú medailu slobody, čo je najvyššie občianske vyznamenanie Spojených štátov – za jej obhajobu žien a komunity LGBTQ. A onedlho sa stane prvou športovkyňou, ktorá dostane Zlatú medailu amerického Kongresu.

Billie Jean Kingová oslávi v novembri svoje 80. narodeniny. Aj napriek svojmu veku ani trochu nepoľavuje vo svojom neúnavnom boji proti nespravodlivosti a diskriminácii.