
Bohyne sa nesnažia
Aj v tomto je vek výhodou. Keď si pozeráme fotky z minulosti, občas sa nespoznávame. Ako veľmi sme sa snažili byť iné. Krajšie, štíhle, dokonalé. Je zábavné, že dnes sme oveľa krajšie ako vtedy. Máme vnútorné svetlo. To svetlo sa volá autenticita.
Redakcia Žien v meste · 1. decembra 2019 · 2 min čítania
Moja kamarátka Biba je boží človek. Doslova, lebo aj vo svojom priezvisku má slovo BOH. Biba zorganizovala na jednom z chatovacích kanálov skupinu. A nie hocakú. Skupinu normálnych obyčajných žien – kamarátok a kamarátok týchto kamarátok. Ženy pribúdali a vytvorili celkom slušnú komunitu s počtom 25. A stále pribúdame. Poslaním tejto našej skupiny je stretávať sa a rozprávať sa o tom, ako sa máme. Iba tak.
Raz za dva týždne si stanovíme dátum a príde každá, ktorá má čas a chuť. Sedíme, jeme, pijeme víno alebo čokoľvek iné a otvárame svoje svety. Téma je jediná – ako sa máme. Každá sa môže zdôveriť s tým, s čím práve bojuje, podeliť sa o to, čo sa jej podarilo. Riešime partnerov, prácu, deti, kariéru, lásku, starosti, radosť, úspech. Podporujeme sa. Máme svoju záchrannú sieť.
V skupine sú ženy rôzneho veku tridsať plus. Máme rôzne povolania, rôzne rodinné stavy, sme mamy aj nemamy. Sme tu jedna pre druhú. Naša skupinka žije aj medzi stretnutiami. Posielame si fotky z dovoleniek, ale aj rodinné prírastky v podobe šteniatok a mačiatok. Delíme sa o pekne upratanú kuchyňu aj práve dopísanú knihu.
Prečítajte si
Nemusíte prekypovať optimizmom, iba žite!
Tieto ženy sú veľký dar, lebo sú podporou. Najlepšie na tom je, že naša skupinka nie je nijako podmienená. Vítaná je každá, ktorá chce. Netolerujeme posudzovanie a odsudzovanie, nestaviame latky ani nekádrujeme. Podnikáme aj spoločné výlety, plánujeme spoločný víkend, delíme sa o nové poznatky. A máme aj svoje heslo. Prišla s ním Biba a veľmi rýchlo sme ho prijali za svoje. “Bohyňa sa nesnaží.” V tomto slogane je obsiahnuté všetko. Dali sme zbohom snaženiu sa o to, aby sme sa stali niekým výnimočným. Nesnažíme sa zmeniť, ani vylepšovať. Nepredstierame. Sme bohyne v tom, aké sme. Autentické a samy sebou.
Aj v tomto je vek výhodou. Keď si pozeráme fotky z minulosti, občas sa nespoznávame. Ako veľmi sme sa snažili byť iné. Krajšie, štíhle, dokonalé. Také, ako nás chceli mať naši partneri alebo naše okolie. Záležalo nám na handrách, makeupe, kilách na váhe, povýšení v práci. Je zábavné, že dnes sme oveľa krajšie ako vtedy. Máme vnútorné svetlo. To svetlo sa volá autenticita. Robíme, čo nás baví, nenecháme sa okliešťovať nezmyselnými očakávaniami okolia. Sme to my a kto s tým má problém, nemusí tu s nami byť.
Je neuveriteľné, aká je naša skupinka úspešná. Ženám v nej sa daria neuveriteľné veci a to práve preto, že sa prestali snažiť. Netlačíme na pílu. Len počúvame vnútorný hlas. Ďakujem Bibe za túto skupinu a prajem všetkým ženám, aby si našli svoje miesto. Ženské spolky sú super. Najmä také, kde sa nemusíte snažiť o nič. Môžete iba byť. Byť bohyňou.
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026



