Bol to slušný človek, len trochu žiarlivý, hovorí žena, ktorá zažila domáce násilie

Bol to slušný človek, chodil do kostola a mal krásny úsmev. Bol trochu žiarlivý, ale mne to imponovalo. Myslela som si, že je to dôkazom jeho lásky, opísala svoj príbeh žena, ktorá chcela ostať v anonymite.

“Po svadbe sa žiarlivostné scény začali stupňovať. Musela som prerušiť kontakt s akýmkoľvek kamarátom, postupne som sa musela prestať rozprávať s priateľkami, nakoniec ma odstrihol od mojej rodiny. Keď sme spolu išli do obchodu a zazdalo sa mu, že sa na mňa nejaký muž pozrel, vedela som, že ma doma čaká trest. Keď sme prišli domov, vyzliekol ma a za vlasy ma dotiahol k zrkadlu. Pred zrkadlom som musela hodinu stáť a opakovať, že som ľahká žena. Potom sa na mňa vymočil, odvliekol ma do kúpeľne, kde ma zamkol na celú noc. Do obchodu sme chodievali pravidelne…” To bolo svedectvo ženy, ktoré zaznelo na akademickej pôde.

Domáce násilie počas pandémie

Ženy, ktoré zažili psychické či fyzické násilie, si pripomíname 25. novembra, keď je Medzinárodný deň odstránenia násilia páchaného na ženách. Zároveň začína 16-dňová medzinárodná kampaň aktivizmu proti rodovo podmienenému násiliu. Pripomínať si tento deň je dôležité každý rok, no v čase opätovne začínajúcej izolácie ešte o čosi viac.

Prečítajte si

Prezidentský palác sa rozsvieti na oranžovo – podporí ženy, ktoré zažili domáce násilie

„Vyhlásením núdzového stavu a súvisiacich obmedzení sa opakuje situácia z minulého roka, keď mali ženy zažívajúce násilie a ich deti významne obmedzené možnosti podpory. Je paradoxom, že opatrenia potrebné na ochranu spoločnosti a obyvateľstva pred ochorením COVID 19 súčasne zhoršujú situáciu žien, ktoré zostávajú v domácnostiach uzatvorené s násilníkom. Oceňujem, že vláda tentoraz myslela na krízové situácie a zahrnula možnosť presúvania sa do zariadení sociálnych služieb a cestu späť do výnimiek zo zákazu vychádzania. Nie všetky ženy však tieto služby môžu využiť, často preto, že by sa tým vystavili ešte vyššiemu ohrozeniu alebo z kapacitných dôvodov zariadení. Preto v tomto čase ešte viac vnímajme, čo sa okolo nás deje, ponúknime porozumenie, psychickú podporu a informácie o prostriedkoch riešenia,“ uviedla Barbora Burajová, právnička a vedúca manažérka Koordinačno-metodického centra pre prevenciu násilia na ženách.

Počas pandémie miera domáceho násilia vzrástla. Ženy zažívajúce násilie sú počas lockdownu zatvorené s násilníkmi v jednej domácnosti. Nemajú priestor sa na niekoho obrátiť. „Lockdownová situácia spôsobila, že naša telefónna linka SOS, ktorá funguje prakticky nonstop, bola zrazu 10 dní ticho,“ vyjadrila sa riaditeľka Aliancie žien Katarína Farkašová.

Prečítajte si

Pri násilí páchanom na ženách ide o zneužitie moci, hovorí Mariana Kováčová z organizácie Slniečko

Po istom čase sa však začali ozývať. Ak nie samotné ženy, tak príbuzní či susedia. Nárast prípadov zaevidovali všetky európske štáty. Na slovenské služby pre ženy zažívajúce násilie sa počas posledných troch mesiacov roku 2020 obrátilo až 1251 žien, pričom 362 z nich boli nové klientky.

Zo štúdie Agentúry Európskej únie pre základné práva, ktorá bola prezentovaná v marci 2014 vyplýva, že každá tretia žena z Európskej únie bola obeťou fyzického alebo sexuálneho násilia aspoň raz vo svojom živote po dosiahnutí veku 15 rokov. Iba 12 percent Sloveniek uviedlo, že najzávažnejší prípad násilia, ktoré zažili, riešila polícia.

Za násilie si môže žena sama

Okrem nečinnosti polície máme na Slovensku problém aj so všeobecným vnímaním rodovo podmieneného násilia. Prieskum spoločnosti IKEA ukázal, že 48 percent ľudí si myslí, že za násilie v partnerských vzťahoch sú zvyčajne zodpovedné aspoň čiastočne aj obete. Prikláňajú sa k názoru, že ak žena z násilného vzťahu neodíde, je spoluzodpovedná za svoju situáciu. Viac ako polovica (55 percent) respondentov sa stotožňuje s názorom, že ak sa žena nestará o domácnosť, môže to vyprovokovať násilie voči nej. Jedna štvrtina (25 percent) respondentov sa dokonca čiastočne stavia na stranu násilníka a považuje za pochopiteľné, ak sú muži niekedy násilní, pretože sú zodpovední za všetky finančné záležitosti rodiny.

Za násilie je však zodpovedný násilník. Napriek tomu ho slovenská spoločnosť obhajuje stereotypnými úlohami žien v domácnosti. „Tieto stereotypy zvyšujú toleranciu k násiliu na ženách v spoločnosti, pretože hovoria o tom, že za istých okolností má muž právo správať sa násilne k svojej partnerke,“ popísala v prieskume Dušana Karlovská z mimovládnej organizácie Fenestra.

Odchod ženy zažívajúcej násilie komplikujú aj samotné predsudky spoločnosti. Rodina či okolie preživších považujú rozvedenú ženu za hanbu spoločnosti, a tak ženy radšej ostávajú v toxických, násilných vzťahoch. Prekážok pri odchode z násilného vzťahu je veľa, Medzinárodný deň odstránenia násilia páchaného na ženách si pripomíname aj preto, aby spoločnosť nebola jednou z nich.