Chcú spravodlivejšie platy a viac rovnoprávnosti. Švajčiarky vyšli do ulíc

ŽENEVA. Tisíce žien v celom Švajčiarsku v piatok nešli do práce a zúčastnili sa na demonštráciách za rovnaké platové podmienky, aké majú muži a väčšiu rovnoprávnosť. Švajčiarky zároveň protestujú proti sexuálnemu obťažovaniu a násiliu, informovali agentúry AFP a AP.

Celodenné podujatia zahŕňajú okrem protestov vo viacerých mestách (vrátane zhromaždenia pred parlamentom v hlavnom meste Bern) i pochody s kočíkmi či predĺžené obedňajšie prestávky a veľké pikniky.

Už okolo polnoci sa pri katedrále v meste Lausanne zhromaždili stovky žien a z budovy svätostánku zakričali, koľko je hodín. Ide pritom o tradíciu, ktorá prislúcha najmä mužom. Ženy sa následne presunuli do centra mesta, kde zapálili drevené palety; do plameňov potom hádzali kravaty či podprsenky.

Protest v Švajčiarsko

Jednou z požiadaviek je i zvýšenie miezd pre ženy pracujúce v domácnostiach, učiteľky a opatrovateľky — čo sú zamestnania, v ktorých obvykle pracuje viac žien ako mužov. Farbou protestov je fialová a logom zovretá päsť uprostred symbolu Venuše — kruhu s malým krížikom.

Organizátori vyzvali ženy, aby v piatok nešli do práce a nevenovali sa ani domácim prácam a pomohli tak zvýšiť povedomie o dôležitom prínose žien pre spoločnosť. Ženám, ktoré sa nemôžu zúčastniť na protestoch, organizátori odporučili, aby aspoň odišli z práce o 15.24 h. „Po tejto hodine pracujú ženy zadarmo,“ uviedla hlavná organizátorka protestov Anne Fritzová.

Protestom žien vyjadrilo podporu i niekoľko politikov. Parlament sa rozhodol pri tejto príležitosti zasadnutie prerušiť na 15 minút. Ide o prvý takýto protest vo Švajčiarsku za posledných 28 rokov.

 

Foto – TASR/AP

 

Švajčiarsko – protest ženy

Desať rokov po tom, ako bolo vo švajčiarskej ústave zakotvené rovnoprávne postavenie mužov a žien, sa 14. júna 1991 na pochode spojenom s piknikmi v uliciach zúčastnilo pol milióna Švajčiarok. Ich cieľom bolo protestovať proti pretrvávajúcej nerovnosti.

Agentúra AFP pripomína, že išlo o výnimočný protest, keďže vo Švajčiarsku k prerušeniu práce z dôvodu protestov dochádza veľmi zriedkavo. Zamestnávatelia a odbory totiž v roku 1937 podpísali dohodu, z ktorej vyplýva, že nezhody sa majú riešiť prostredníctvom rokovaní, nie štrajkov.

Organizátori protestov tvrdia, že ani po tridsiatich rokoch sa situácia takmer vôbec nezlepšila — ženy zarábajú v priemere o 20 percent menej ako muži a podľa svojich slov musia žiadať o „viac času, viac peňazí, viac rešpektu“. 

Čo sa týka rozdielov v mzdách medzi mužmi a ženami s rovnakou kvalifikáciou, plat mužov je podľa švajčiarskeho národného štatistického úradu vyšší o osem percent. Švajčiarsko bolo jednou z posledných európskych krajín, ktorá ženám priznala volebné právo — stalo sa tak až v roku 1971.