Cnosť facebooku

 

Ustrážiť masu ľudí v čase, keď niektorí z nich aj pod vlastným menom a fotografiou dokážu priať niekomu smrť, je naozaj veľmi ťažké. Prekvapivo sa tá hranica odvahy povedať čokoľvek, posúva ďalej a ďalej.

Ale predsa len sa facebook sám pokúša nastaviť nástroje na ochranu morálky. I tak sa stalo, že som napísala status na stránku Dobrého anjela a chcela ho podporiť, nech sa zobrazí väčšiemu počtu ľudí. Veď ľudia by mali vedieť, aké to je ťažké, nevidieť svoju rodinu kvôli rakovine aj mesiace. Časť statusu citujem: 

„Vedeli ste, že priemerná vzdialenosť onkológa od domova je 120 kilometrov? Niektoré rodiny precestujú kvôli liečbe za mesiac aj 2000 km. Odkiaľ vziať na cestu, keď jeden rodič nepracuje? Aj na to sme tu! Aby sa rodina mohla čo najčastejšie objať. Aj tá Tobiaskova. Nech sú čo najviac spolu, kým tú mrchu porazí.“

Čakala som dosť dlho, až som si uvedomila, že podporenie príspevku nefunguje. I došla mi správa, že daný príspevok obsahuje vulgarizmy a hanlivé výrazy. Kým som sa dopátrala, kde som bola vulgárna, trochu to trvalo. Lebo to bolo v poslednej vete. „Kým tú mrchu porazí.“
 
Musela som sa usmiať. Že takto niekto stráži našu cnosť. Na jednej strane je dobré, že nemôžete propagovať čokoľvek, na druhej strane to, čo sa svojvoľne šíri internetom, nezastaví nikto. Pochopila som ale jednu vec: ak by som mala skutočne popísať môj vzťah k rakovine, nikdy by to cez cenzúru neprešlo.

Lebo mrcha je ešte to najslušnejšie pomenovanie.

 

Prečítajte si aj Kúpili ste si cícerku?

 

Ženy v meste