
Čo je Istanbulský dohovor? Pozrite si hlavné body a čísla
Pozrite si hlavné body Istanbulského dohovoru, ktoré Slovensko podpísalo ako jedna z prvých krajín, ale doteraz neratifikovalo. Pre odpor konzervatívnych a kresťanských kruhov i vládnej SNS.
Redakcia Žien v meste · 22. decembra 2017 · 5 min čítania
1. Čo je Istanbulský dohovor?
Istanbulský dohovor je dokument, ktorý sa snaží zabezpečiť, aby ženy a dievčatá nemuseli žiť v strachu z násilia. Je to zaužívaný názov pre Dohovor Rady Európy o predchádzaní v násilí na ženách a domáce násilie a boji proti nemu.
Navrhuje napríklad:
• vytvoriť dostatočné množstvo kvalitných poradenských služieb, liniek pomoci, bezpečných ženských domov
• vzdelávanie ľudí, ktorí pracujú v pomáhajúcich profesiách
• efektívne stíhanie násilia
• motivácia médií a mužov k zaangažovanosti na prevenciu násiia
• začlenenie materiálov o otázkach rovnosti do učebných osnov
• zavedenie programov pre zneužívateľov
• realizovanie výskumov
• zlepšenie podpory mimovládnych organizácií pracujúcich v oblasti násilia
• Vyčlenenie financií na boj s násilím
• skoordinovanie všetkých opatrení a aktérov
Prečítajte si
Istanbulský dohovor – všetko, čo o ňom potrebujete vedieť, podstata, znenie, gender
2. Prečo potrebujeme Istanbulský dohovor?
Násilie páchané na ženách je jednou z najvážnejších foriem porušovania ľudských práv. Keďže jedným z hlavných cieľov Rady Európy je ochrana ľudských práv a posilňovanie plurality demokracie, rodovo podmienená násilie podkopáva základné hodnoty, na ktorých je táto organizácia založená.
Hlavné zistenia výskumu Agentúry EÚ pre ľudské práva (FRA) o situácii v Európe:
• Odhaduje sa, že 1 z 3 žien (61 mil. Zo 185 mil.) Zažilo fyzické a / alebo sexuálne násilie od dovŕšenia 15 rokov.
• 18% žien sa stretlo s prenasledovaním a každá dvadsiata žena bola znásilnená.
• Sexuálne obťažovanie je bežná skúsenosť mnohých žien v EÚ.Jedna z piatich žien zažila neželané dotýkanie, objímanie a kázanie.
• Spomedzi žien, ktoré mali partnera, 22% zažilo z jeho strany fyzické a / alebo sexuálne násilie.
• Polovica všetkých žien v EÚ (53%) sa vyhýba určitým situáciám alebo miestam, pretože má strach z fyzického alebo sexuálneho útoku.

Zdroj – Možnosť voľby
3. Prečo na Slovensku potrebujeme Istanbulský dohovor?
Státisíce žien na Slovensku sú vystavené rôznym formám násilia a každý deň prežívajú strach o zdravie, život a bezpečnosť seba a svojich detí. Veľa žien v dôsledku násilia zomiera, mnohé trpia fyzickými a psychickými následkami po celú dobu života.
Z výsledkov výskumu Agentúry EÚ pre základné práva (FRA) o situácii na Slovensku vyplýva:
• Každá tretia žena (34%) zažila fyzické alebo sexuálne násilie.
• Každá desiata žena (10%) bola znásilňovaná alebo sexuálne napadnutá.
• Prenasledovaných bylo 16% žien na Slovensku.
• Polovica žien (49%) na Slovensku zažila sexuálne obťažovanie.
• Z žien, ktoré mali niekedy partnera (súčasného alebo bývalého), zažil takmer štvrtinu (23%) z jeho strany fyzické alebo sexuálne násilie.
• Ak násilie k psychickým násilnostiam, ktoré sú v násilných vzťahoch vždy prítomné, podiel žien zasiahnutých násilím bol ešte vyšší.
Prečítajte si
Kritikom Istanbulského dohovoru pravda nevyhovuje, hovorí expertka na ženské práva
4. Čo má Istanbulský dohovor spoločné s rodovou rovnosťou?
Násilie je jednou z najzávažnejších foriem diskriminácie a porušovania ľudských práv. Výsledky výskumov dlhodobo ukazujú, že ženy sú vystavené rôznym druhom násilia nepomernejšie ako muži a najčastejšie prežívajú násilie práve zo strany mužov.
Ohrozuje ich napríklad násilie zo strany intimných partnerov, sexuálne obťažovanie, znásilnenie alebo obchodovanie so ženami. Tento fakt poukazuje na to, že hrozba násilia páchaného na ženách nie je individuálna, ale štrukturálny problém. Je obsiahnutá v spoločenskom poriadku, pre ktorý je charakteristické nerovné riadenie vzťahov medzi mužmi a ženami a pretrvávajúca diskriminácia žien.
Istanbulský dohovor preto zdôrazňuje, že násilie na ženách možno predchádzať len v spoločnosti, ktorá nebude systematicky diskriminovať ženy a v ktorej ženy a muži budú rovní. Z tohto dôvodu dohovor stanovuje ako jeden zo svojich základných cieľov odstránenie všetkých foriem diskriminácie žien a podporu rodovej rovnosti.
K plneniu takhoto cieľa sa Slovenská republika dobrovoľne zaviazala už v minulosti, preto nie je pre ňu ničím novým. SR je zmluvnou stranou Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien 10a rodová rovnosť sa snaží dosiahnuť prostredníctvom zákonov, akčných plánov a inštitucionálnych orgánov vytvorených na ich podporu. Ako však ukazuje index rodovej rovnosti 11, v ktorej sa už niekoľko rokov nachádzame na posledných priečkach, napriek mnohým pozitívnym zmenám v tejto oblasti sa len veľmi pomaly rozvíjame.
Rovnosť žien a mužov je jednou z najdôležitejších hodnôt Európskej únie, ktorá sa usiluje o jej presadzovanie v rôznych oblastiach už od roku 1957.
[[etarget]]
5. Ako pomáha kategória rodiny pri odstraňovaní násilia?
Pokiaľ ide o to, že príčinou násilia voči ženám je pretrvávajúca nerovnosť a diskriminácia žien, potrebujeme vedieť, ako tieto rozdiely vznikajú a ako sa na nich podieľajú rôzne spoločenské systémy (rodina, školstvo, médiá, cirkev, politický systém).
6. Čo prináša Istanbulský dohovor ženám, ktoré zažívajú násilie?
Istanbulský dohovor presadzuje nespochybujúci prístup, ktorého podstatou je dôvera
a rešpekt. Nespochybňuje skúsenosti žien, ktoré zažili násilie, pretože vie, že zodpovednosť za násilie nenesú ženy, ale prevažujúce nerovnosti medzi ženami a mužmi v spoločnosti
av rodine.
7. Prečo niektoré organizácie bojujú proti dokumentu, ktorý má pomôcť ženám a dievčatám s prežívajúcim násilím?
Slovenská republika sa prihlásila k základným hodnotám Istanbulského dohovoru už v minulosti, a to prostredníctvom Ústavy SR a mnohých zákonov vrátane antidiskriminačného zákona, ale aj ratifikáciou iných medzinárodných dohovorov.
Vôľu presadzovať tieto hodnoty prejavila SR tak, že dobrovoľne stala členskou krajinou OSN, Rady Európy a Európskej únie.
Tieto organizácie dlhodobo zastávajú jasné politické stanovisko nulovej tolerancie voči násiliu páchanému na ženách. Chápu ho ako závažné porušenie ľudských práv žien a presadzovanie rodovej rovnosti definujú ako nevyhnutnú podmienku demokracie. Žiadna krajina nie je skutočne demokratická, ak je viac ako polovica jej obyvateľstva systematicky vystavená diskriminácii a porušovaniu práv.
Rovnosť mužov a žien je základnou hodnotou a kľúčovým cieľom Európskej únie vo všetkých jej činnostiach, ako sa uznáva v zmluvách (články 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii, článok 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie) a v Charte základných práv Európskej únie (článok 23).
Istanbulský dohovor presadzuje výlučne aj hodnoty, na ktorých je postavená demokratická európska komunita. Nejde teda o kontroverzný dokument. Ako kontroverzný ho prezentujú iba skupiny, ktoré odmietajú ochranu ľudských práv žien a rovnosť medzi ženami
(Zdroj: Možnosť voľby o.z.)
Mohlo by vás zaujímať
Vražda v Starej Ľubovni: Po násilnej smrti 17-ročnej ženy zadržali 20-ročného muža
Michaela odišla podľa jej bratranca v sobotu večer z domu v pyžame. Prečo, rodina nevedela. Snažili sa jej dovolať na mobil, ale bola vypnutá. V pondelok ráno po 7:00 hodine našli jej telo na sídlisku v Starej Ľubovni. Vražda v Starej Ľubovni Podľa informácií TV JOJ ju našli zamestnanci verejnoprospešných služieb, ktorí si prišli pre
Redakcia Žien v meste · 19. augusta 2026
Keď sa bývalý partner nevzdáva kontroly ani po rozchode. Zažívate postseparačné násilie?
Správy, deti, súdy či peniaze môžu byť aj po rozchode nástrojom pokračujúcej kontroly. Ako rozpoznať, že nejde len o bežný konflikt po rozchode? Odišli ste, ale pokoj neprišiel. Mení dohody, používa deti, vyhráža sa súdmi, píše tak, aby vás vystrašil, vtiahol do obhajovania a prinútil reagovať. Navonok to môže vyzerať ako konflikt po rozchode. V
Lucia Klimáčková · 17. augusta 2026
Za únos študentky Sone žiada prokurátorka pre bývalého záchranára 20-ročný trest
Za únos študentky Sone hrozí bývalému záchranárovi Ivovi P. nepodmienečný trest odňatia slobody na 20 rokov. V záverečnej reči na utorkovom (11.8.2026) hlavnom pojednávaní Mestského súdu Bratislava I. to navrhla prokurátorka bratislavskej krajskej prokuratúry, ktorá považuje vinu za dokázanú. Podoprela to dôkazmi ako sú vecné stopy, svedecké výpovede, listinné dôkazy, kamerové záznamy a závery znaleckého
Redakcia Žien v meste · 11. augusta 2026



