
Darebáčkovia
Už dlhé roky mám rada jeden Rumiho citát: "Včera som bol chytrý, tak som chcel zmeniť svet. Dnes som múdry, tak chcem zmeniť seba."
Redakcia Žien v meste · 7. augusta 2016 · 2 min čítania
Všade okolo počujem, ako sa u nás kradne a podvádza, kto koľko nakradol a ako by mal ísť do basy. Kto chráni, či nechráni zlodejov. Všetci Robovia, Lacovia, ale aj iní …ovia sú v tom namočení až po uši. Zvratky DPH páchnu a všetci vieme, že niečo je zhnité v štáte slovenskom. Malo by sa to všetko zmeniť. Mali by prísť noví, poctivejší, takí, čo nekradnú, takí, čo nepodvádzajú, neskorumpovateľní.
Nuž ale, otázkou zostáva, prečo by sme mali mať poctivých politikov, keď sme nepoctivý národ? Veď predsa tí, čo spravujú náš štát sú len naše zrkadlo, sú jedni z nás. Kde máme teda istotu, že keď my zostaneme rovnako nepoctiví, postaví sa na naše čelo niekto, kto nebude kradnúť ani chrániť zlodejov?
Už dlhé roky mám rada jeden Rumiho citát: „Včera som bol chytrý, tak som chcel zmeniť svet. Dnes som múdry, tak chcem zmeniť seba.“ Politici nám ukazujú, akí sme. Ak nezačneme od seba, nemôžeme čakať ani zmenu na najvyšších miestach. Naša poctivosť začína tam, že nebudeme podvádzať na daniach, nebudeme obchádzať zákon, hľadať výnimky a podnikať „bez faktúr“ takzvane „čistá ruka“! Byť poctiví voči susedom, voči priateľom aj voči sebe. Dodržiavať slovo aj termíny. Hovoriť pravdu do očí. Robiť veci tak, ako sa majú.
Zvykli sme si hovoriť: „Keď prestanú kradnúť politici, prestanem aj ja.“ Neviem celkom, či zmena prichádza zhora. Vždy sa mi osvedčilo začať od seba. Stačia malé veci, neprebiehať na prechode na červenú, keď nejde auto, nechodiť načierno ani jednu zastávku, nepridávať na 50, keď je tam štyridsiatka. Sú to drobnosti, ale keď to začnete pozorovať, zistíte, že podvádzame a klameme a robíme nepoctivé veci oveľa viac, než si uvedomujeme.
Keby sme sa my, slovenskí majstri sveta, my, čo chceme všetko hneď rýchlo, lacno a cez kamaráta svojho kamaráta vedeli zmeniť, som si istá, že by sme nemuseli chodiť kričať „Chyťte zlodeja!“ Teraz to znie z našich úst síce odvážne, ale zároveň je to trošku na smiech. Možno sa zmení vláda, možno prídu noví poctivejší politici, no dajme si pozor, aby z nich vďaka našej mentalite a nastaveniu celej spoločnosti nestali opäť darebáčkovia.
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026



