
Druhá svetová sa nedoučuje
Lenže povedzme si pravdu, koľko rodičov svojim deťom hovorí, že humanitné predmety nie sú dôležité, a aby sa radšej drvili matematiku a programovanie. Koľko sa ich opýta, čo sa učili na hodine histórie? V živote som nepočula, že by niekto chodil na doučovanie z druhej svetovej vojny, hoci na anglické slovesá, deskriptívnu geometriu alebo integrály sa chodí.
Redakcia Žien v meste · 14. marca 2016 · 2 min čítania
Holokaust bol výrub stromov. Povedal v ankete denníka Pravda mladý človek. Ďalší oslovení mladí síce neodpovedali tak nehorázne hlúpo, ale o období Slovenského štátu nevedeli takmer nič alebo len tušili, že to bolo niečo zlé. Rovnako dopadli aj viaceré prieskumy na túto tému medzi mladými.
No, čo oči nevidia, srdce nebolí. O čom nič mladí nevedia, k tomu sa im ťažšie vyslovujú stanoviská, respektíve ľahšie sa dajú zmanipulovať či oklamať. A potom napríklad (aj keď nielen oni, aby sme boli korektní) zvolia do parlamentu fašistov. Lebo veď oni chcú len poriadok, koniec korupcie a aby sa všelijakí príživníci na sociálnom systéme nemali lepšie ako niekto, kto stojí dvanástky pri páse a berie si aj víkendy v práci, aby si trochu vylepšil výplatu.
O čom nič mladí nevedia, to sa im ťažšie posudzuje, to si nevedia predstaviť. Nevedia, že ľudia ako Kotleba postupne zlikvidovali všetko, čo nepatrilo do ich predstavy o správnom usporiadaní, že napokon všetko navliekli do jednej uniformy a trestali každú “úchylku” a že ani s tým blahobytom to nebolo také ružové, lebo sa opäť týkal len vyvolených.
Už viac ako týždeň sa diskutuje o tom, ako je možné, že to mnohí z mladých nevedia, že ich to nezaujíma, necháva ľahostajnými. Vinníkov hľadajú medzi chudákmi učiteľmi dejepisu, ktorí majú na vysvetlenie totalitných režimov len pár hodín. Lenže povedzme si pravdu, koľko rodičov svojim deťom hovorí, že humanitné predmety nie sú dôležité, a aby sa radšej drvili matematiku a programovanie. Koľko sa ich opýta, čo sa učili na hodine histórie? V živote som nepočula, že by niekto chodil na doučovanie z druhej svetovej vojny, hoci na anglické slovesá, deskriptívnu geometriu alebo integrály sa chodí. Dejepis, občianska, či etika sa berú ako doplnkové predmety, humanitné vedy sú na okraji. Lebo tí, čo ich študujú, nebudú nikdy dobre zarábať.
V spoločnosti sa rozmohol názor, že dôležité sú veci, ktoré sa dajú vtesnať do tabuliek, grafov a čísel. Na čo súvislosti, paralely, príbehy. Potom sa nečudujme, že niektoré numerá nám tak vyleteli, že zrazu nemáme pre ne žiadne logické vysvetlenie.
Prečítajte si aj Ženy riešia všetkých, len nie seba
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026



