Ženy v meste
Duchom mladí

Duchom mladí

Keď mal náš opapa 95 rokov, sťažoval sa, že v supermarkete zaviedli vozíky, do ktorých treba vložiť mincu, aby ich človek mohol použiť. „Ja s tým nemám problém, ale taký nejaký deduško nebude vedieť, ako má ten vozík použiť“.

Redakcia Žien v meste · 9. októbra 2016 · 2 min čítania

 

Pri stretnutí počas ranného behu v parku sa mi pochváli, že o pár dní letí do Los Angeles, aby u dcéry oslávil svoje 90-te narodeniny. S obdivom mu poviem, že to je krásne okrúhle jubileum. On, že okrúhle áno, ale krásne nie je. Hneď na to sa posťažuje, že tvár ujde, ale keď sa vyzlečie, to telo je už staré, zošúverené. Spomeniem mu moju 86-ročnú svokru, ktorá, keď sa chystá k synovi na nedeľný obed, pred zrkadlom si skúša troje šiat. „Má 86? Veď to je ešte mladé dievča“, povie 90-nik. Moju 69-ročnú mamu nazve deckom.

Keď v letných horúčavách horekujem, že v noci sa nedá spať, on mi povie, ale veď snáď nebudeme mrnčať kvôli niekoľkým horúcim dňom.

V chladné októbrové ráno sa mu priznám, že ledva som sa ráno prinútila ísť behať, bolesť z krčnej chrbtice mi vystreľuje do hlavy a ľavého pleca. Ustarostene mi povie, nech si dávam pozor na svoje zdravie, že ešte dlho ma chce vidieť v parku behávať.

Keď mal náš opapa 95 rokov, sťažoval sa, že v supermarkete zaviedli vozíky, do ktorých treba vložiť mincu, aby ich človek mohol použiť. „Ja s tým nemám problém, ale taký nejaký deduško nebude vedieť, ako má ten vozík použiť“. Mal už cez 90, keď vypukla aféra šialených kráv. Hoci vedel, že choroba má inkubačnú dobu niekoľko rokov, zo dňa na deň prestal kupovať hovädzie mäso.

Moja 86-ročná svokra recituje básne vo francúzštine, nemčine, taliančine, ruštine. Keď jej pri tretej strofe vypadne slovo, lamentuje, že pamäť jej už vôbec neslúži. Tak ju to mrzí, že sa vyberie k lekárovi na testy na Alzheimera. Mladá lekárka ju po testoch uistí, že by si priala mať jej pamäť.

Strieľa s vnukmi z luku, s fúrikom behá po záhrade, v noci si baterkou svieti pod nohami a prechádza sa pod jabloňami. Zavesí sa na kruhy na lanách, aby sa pretočila tak, ako to robia deti. Celá rodina kričí nech neblázni, veď sa dochráme a nikto ju nedá dokopy. Svokra sa prehupne, dopadne na nohy a následne sa urazí, že sme jej ten pôžitok chceli zakázať.

A potom sú tu šesťdesiatnici, päťdesiatnici a iní ici, ktorí hovoria nemôžem, to ja už neviem, na to som už stará, to nezvládnem, to už pre mňa neni.

 

Prečítajte si aj Muži hrdinovia

 

 

Ženy v meste

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali

Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na

Diana Javorčíková · 18. augusta 2026

Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?

Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na

Nezlomné · 4. augusta 2026

Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici

Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.

Lucia Ábelová · 24. júla 2026