Ženy v meste
Dyňa v apríli

Dyňa v apríli

Túto historku som počula pred niekoľkými rokmi. Dojala ma. Nuž, kto by nechcel, aby sa v jeho živote isté veci urýchlili, aby mu niekto k výsledku pomohol.

Redakcia Žien v meste · 19. apríla 2016 · 2 min čítania

 

Každý deň pozeral, či dyňa vyrástla. Malý chlapec, ktorý pod dozorom rodičov, zasial semiačka a čakal na výsledok. Vedel, že aby ovocie vyrástlo, potrebuje slnko a zem bohatú na výživu, preto treba burinu odstraňovať a rastlinu zalievať. Chlapec každý deň behal do záhrady s kanvičkou a pozoroval, čo sa deje. Každý deň čakal na výsledok. Dlhé dni sa nedialo nič. Keď zbadal prvé zelené výhonky potešil sa, potom stonky, no ovocie tam stále nebolo. Bol netrpezlivý. Ako malé deti. Rodičia ho upokojovali, vysvetľovali mu, aby ešte niekoľko dní počkal.

Jeden deň to však otec nevydržal, a rozhodol sa celý proces urýchliť. Chcel pomôcť synovi uveriť, že isté pravidla fungujú. Dyňu kúpenú v obchode položil večer, keď už syn spal, v záhrade na mieste, kde čakali úrodu. Ďalší deň pozoroval syna, ktorý sa približoval k záhonu. Tá radosť v jeho tvári! Ten entuziazmus a viera, že sa to predsa podarilo!

Túto historku som počula pred niekoľkými rokmi. Dojala ma. Nuž, kto by nechcel, aby sa v jeho živote isté veci urýchlili, aby mu niekto k výsledku pomohol. A veru, keď sa tak dobre zamyslíme, každému z nás sa v živote niečo také aspoň raz podarilo. Možno rýchlejší postup v práci? Možno rýchlejšie rozbehnutý biznis? Alebo viac kíl dolu na začiatku chudnutia? Taký malý darček od života na začiatok. Aby sme uverili, že to zvládneme.

Nestáva sa to však každodenne. „Daj jej vyhrať,“ počula som kedysi, keď moja mama šepkala otcovi, aby mojej sestre dovolil vyhrať šach či dámu. Ale ja som bola na moju mladšiu sestru tvrdá. Vnímala som ju ako rovnocenného protihráča a so mnou nevyhrávala. Keď sa jeden rok vrátila z detského letného tábora s víťazným pohárom, ktorý vyhrala v spoločenských hrách, bola som na ňu veľmi pyšná.

Už aj ona si verila omnoho viac, ako predtým. Niekoľko prehratých zápasov otužuje a dáva základ k faktu, ako sa stať víťazom.

Tak, milé dámy, idem makať ďalej. Možno som nejaké zápasy prehrala, nejaké vyhrala. To je dobrý základ do ďalšieho boja. Poznám rôzne pravidlá a snažím sa ich dodržiavať. Aj v mojej záhrade života je potrebne hnojivo, voda, slnko a poriadna dávka práce. Verím, že sa mi podarí dosiahnuť ciele, ktoré som si stanovila. Aj keď niekedy by som najradšej od osudu čakala nový bonus. Nemôžem sa však hnevať, že mi neprihráva, isté veci neuľahčuje. Viem, že by bola strašná hlúposť čakať v apríli v záhone zrelú dyňu.

 

Prečítajte si aj Prvýkrát v živote

 

Podporte nás a stante sa clenkami klubu

Ženy v meste

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali

Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na

Diana Javorčíková · 18. augusta 2026

Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?

Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na

Nezlomné · 4. augusta 2026

Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici

Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.

Lucia Ábelová · 24. júla 2026