|
Minulý týždeň mi zavolala známa z Krakova s prosbou, aby som napísala článok pre časopis, ktorý začala redigovať. To je ale novinka! Veď ona celý svoj dospelý život pracovala v televízii. „Prvýkrát v živote som šéfredaktorkou časopisu,“ povedala a na záver len hrdo doplnila: „Robím niečo prvýkrát v živote a to som už dávno nerobila!“.
Vlastne áno, teraz mi to došlo, že v mojom okolí mám niekoľko známych, ktorí robia niečo prvýkrát. Jedna trénuje ostošesť, aby sa zúčastnila runmageddonu, čiže extrémneho behu s prekážkami. Bude sa teda v skupine ľudí boriť blatom, liezť po stenách, utekať cez les a podobne. Ďalšia sa rozhodla byť „otužilcom“ a túto zimu si po prvýkrát vyskúšala, aké je kúpať sa v ľadovej vode s čiapkou na hlave. Iná známa začala podnikať, ďalšia rozbieha spevácku kariéru. Všetky to robia po prvýkrát v živote. Takmer všetky sú po štyridsiatke.
Bože, kedy som ja robila niečo prvýkrát v živote? Hneď mi napadlo, že veď mam pôsobivý príklad: skákala som s padákom! Lenže to bolo už pred vyše desiatimi rokmi! Dobre, dobre, tak niečo z minulého roka: bola som prvýkrát v Ázií a v Južnej Amerike. Šoférovala som veľký karavan.
A vy, kedy ste naposledy robili niečo prvýkrát v živote? Ešte si to pamätáte, kedy a čo to bolo? Ako ďaleko musíte zaloviť v pamäti?
Žijeme zo dňa na deň, každý deň je tomu predošlému podobný. Od rána do večera sa venujeme povinnosťami. Keď zvýši čas, väčšinou si ľahneme pred telku. Tie isté miesta, tie isté aktivity, tí istí ľudia. Nuda.
Všetko sa však môže zmeniť, keď urobíme niečo po prvýkrát. To si však vyžaduje prekonanie vlastného strachu, slabosti a obáv, že sa to nepodarí. A vôbec to nemusí byť niečo adrenalínové, drahé, radikálne, impozantné. Stačí, keď si zvolíme inú cestu z práce domov a tak máme šancu vidieť niečo nové. Stačí, keď pôjdeme na výlet sami tam, kam sme doteraz chodievali v spoločnosti. Určite si všimneme niečo, čo sme dovtedy nevideli. A čo tak oblečenie inej farby ako obvykle? Alebo skúsiť jedlo, ktoré sme doteraz neokoštovali? Možností je veľa. Na každý deň. Lebo nič nás tak neničí ako rutina. Keď sa naše dni na seba podobajú, stále robíme to isté, náš mozog si robí voľno.
Ale už viem, že nemôžem robiť také chyby ako minule, keď sme s manželom boli na dovolenke na Malte, kde sa šoféruje v ľavom prúde. On si na rozdiel odo mňa vyskúšal šoférovanie s volantom na pravej strane. „Cítim sa, ako začiatočník, teraz vidím, koľko pohybov človek robí automaticky,“ poznamenal, keď niekoľkýkrát pravou rukou hľadal prevodovku a nachádzal dvere. Napriek tomu, že sme dovolenkovali, jeho mozog určite dovolenku nemal.
Prečítajte si aj Blondínka – hrdinka za volantom
