Európsku centrálnu banku vedie od dnes prvý raz žena

 

Po Talianovi Mariovi Draghim preberá vedenie Európskej centrálnej banky (ECB) Francúzka Christine Lagardová. Bývalá ministerka financií (2007 – 2011) a šéfka Medzinárodného menového fondu (2011 – 2019) sa od piatka stáva po troch mužoch prvou ženou na čele ECB od jej vzniku v roku 1998.

 

Slabý hospodársky rast eurozóny

Do vedenia ECB nastupuje Lagardová krátko po tom, ako banka opätovne uvoľnila menovú politiku s cieľom podporiť slabý hospodársky rast eurozóny. Ešte pred nástupom do funkcie dala najavo, že plánuje pokračovať v menovej politike presadzovanej jej predchodcom, ktorej súčasťou sú extrémne nízke, ako aj záporné úrokové sadzby a opätovný nákup aktív.

Zároveň však naznačila, že dôsledne preskúma vplyv negatívnych úrokových sadzieb na bankový sektor po tom, ako najmä Nemecko poukazuje na dôsledky nízkych sadzieb na zisky bánk a úspory obyvateľov. V tejto súvislosti napríklad nemecký denník Bild znázornil Draghiho ako „grófa Draghilu,“ ktorý podľa denníka vyciciava účty nemeckých sporiteľov.

 

Nízke úrokové sadzby

Nízke úroky, ale najmä v týchto dňoch opätovne spustený program nákupu dlhopisov, viedli k takým rozporom medzi členmi Rady guvernérov ECB, aké doteraz ECB nezaznamenala. Až tretina členov Rady guvernérov s novým programom nákupu dlhopisov nesúhlasila. Lagardová už informovala, že sa bude usilovať o lepšiu komunikáciu medzi členmi Výkonnej rady a Rady guvernérov ECB, ako aj o zlepšenie komunikácie s verejnosťou.

Nemecko však nebudú postoje novej prezidentky ECB zaujímať len v súvislosti s nízkymi úrokovými sadzbami. Lagardová najnovšie vyzvala bohaté krajiny ako práve Nemecko či Holandsko, aby banke pomohli v oblasti podpory ekonomiky a inflácie. Ako povedala tento týždeň v rozhovore pre francúzsku rozhlasovú stanicu RTL, „krajiny s chronicky vysokými rozpočtovými prebytkami ako Holandsko a Nemecko by mali zvýšiť svoje výdavky do infraštruktúry, vzdelania a inovácií a pomohli tak zmierniť ‚nerovnováhy‘ v eurozóne“.