Greta Garbo: filmová legenda, ktorá v štyridsiatke zmizla z Hollywoodu

Začínala v ére nemého filmu a do éry farebných filmov nikdy nezasiahla. Jej závratná kariéra v Hollywoode sa skončila, keď nemala ani štyridsať rokov. Napriek tomu sa Greta Garbo stala jednou z najväčších hviezd strieborného plátna. Dnes (18. septembra 2025) uplynie 120 rokov od narodenia švédskej herečky, jednej z najslávnejších a najvýraznejších v predvojnovej ére.

Greta Garbo a nomiminácie na Oskara

Postavy stvárnila v troch desiatkach filmov. Vyslúžila si nominácie na Oscara za najlepší ženský herecký výkon v snímkach Anna Christie, Romanca, Violetta a Ninočka. Napokon cenu Americkej filmovej akadémie získala až za celoživotné dielo. K soške treba prirátať ešte zápis do Guinnessovej knihy rekordov. Greta Garbo v nej figuruje ako najkrajšia žena na svete.

Greta Lovisa Gustafssonová, sa narodila 18. septembra 1905 v Štokholme. Predávala klobúky v obchodnom dome a objavila sa v niekoľkých reklamných filmoch. Práve v nich si ju všimol režisér Eric Petscher a v roku 1922 jej ponúkol malú úlohu vo filme Tulák Peter. Išlo o jednu z mála komédií, ktoré Greta Garbo nakrútila.

V jednom roku v 4 filmoch

Ako štipendistka začala študovať na Kráľovskej divadelnej akadémii. Tu sa jej ujal herec, režisér a scenárista nemých filmov Mauritz Stiller. Obsadil vychádzajúcu hereckú hviezdu do filmu Gösta Berling (1924) nakrúteného podľa románu Selmy Lagerlöfovej. Práve Stiller vytvoril herečke umelecké meno Greta Garbo. Medzi umelcami vzniklo puto pretrvávajúce až do Stillerovej predčasnej smrti v roku 1928.

Greta Garbo sa v roku 1926 presťahovala do Hollywoodu. O rok neskôr stvárnila titulnú postavu vo filmovej adaptácii známej ruskej klasiky Anna Kareninová. Tolstého román niesol v angličtine strohý titul Love. Mimoriadne produktívny bol pre Gretu Garbo rok 1929, keď si zahrala v štyroch filmoch – medzi nimi bol aj posledný nemý film Bozk.

Garbo bola prvou cudzinkou, ktorej sa v 20. rokoch podarilo preniknúť medzi najpopulárnejšie osobnosti amerického filmového sveta a svoje výsostné postavenie si udržala celých 15 rokov. Hrala v 25 amerických filmoch, z ktorých 14 bolo zvukových. 

Greta Garbo a jej neanglický prízvuk

Už v snímke Anna Christie mohli počuť diváci aj hlas slávnej a populárnej herečky. Film sa stretol u publika s neočakávaným úspechom. Neanglický prízvuk ešte väčšmi zdôrazňoval výnimočnosť hrdiniek, ktoré Garbo stvárňovala.

Obdivuhodný herecký výkon predviedla v úlohe špiónky vo filme Mata Hari z roku 1931. Excelovala tiež v snímkach Zuzana Lenoxová (1931), Kráľovná Kristína (1933) či v druhej verzii Anny Kareninovej (1935). Za vrchol jej kariéry sa považuje herecký výkon vo filme Dáma s kaméliami (1936). Výborne zahrala aj ruskú súdružku Jakešovú v úspešnej komédii Ninočka (1939). Snímka vynikala vtipnými dialógmi a trefne pranierovala komunistický režim vo vtedajšom Sovietskom zväze.

V byte s menovkou G

V roku 1941 bez väčšieho úspechu účinkovala vo filme Žena dvoch tvárí. Snímke uškodilo aj nevhodné načasovanie premiéry v období, keď USA vstúpili do 2. svetovej vojny. Greta Garbo po tomto filme skončila s kariérou. Presťahovala sa do New Yorku a odmietala ďalšie ponuky na filmovanie, hoci v rokoch 1949 resp. 1950 bol nový filmový projekt veľmi blízko realizácie. Napokon stroskotal pre finančné i organizačné problémy.

Uzavretá pred verejnosťou a novinármi žila Greta Garbo vo svojom newyorskom apartmáne a na zvončeku mala napísané len „G“. Pestovala v záhrade kvety a zeleninu. Nežila však úplne izolovane, vídavali ju na častých dlhých prechádzkach mestom a občas prijala pozvania na akcie známych osobností, bola aj v Bielom dome.

Nikdy sa nevydala, hoci bol známy jej vzťah s hercom Johnom Gilbertom. Mala ďalšie milostné aféry so známymi osobnosťami, ako bol napríklad známy dirigent Leopold Stokowski, režisér Rouben Mamoulian, ale aj s poetkou Mercedes de Acosta. Jednu zo siedmich izieb svojho priestranného obydlia na Manhattane zasvätila pamiatke Mauritza Stillera, s ktorým začínala. Zomrela 15. apríla 1990.

Keď si Greta Garbo v roku 1955 preberala Oscara za celoživotné dielo, bolo už definitívne uzavreté, hoci sa jedna z najslávnejších herečiek všetkých čias len blížila k päťdesiatke.

Americký filmový inštitút ju zaradil na piate miesto v päťdesiatke najväčších filmových legiend. Ako najkrajšiu ženu ju zapísali aj do Guinnessovej knihy rekordov. Má aj svoju hviezdu na Hollywoodskom chodníku slávy a v roku 2005 americká a švédska pošta vydali dve spomienkové známky. Zomrela 15. apríla 1990 v New Yorku.