Horoskopom neverím, ale…

 

Ak by ste sa na nás dve pozreli, nenapadlo by vám, že toho máme veľa spoločného. Danka nosí najmä čiernu a tá sa v mojom šatníku skoro vôbec nenachádza. Ja jem zeleniny na tony, Danke na prežitie stačí krajec chleba s párkami a horčicou. Ja mám v izbe všade kvety, Danke by po mesiaci skapal kaktus.

Onedlho budeme spolu bývať rok. Danka sa ohlásila na môj inzerát, kde som hľadala niekoho do podnájmu. Mala prísť na dvadsať minúť, pozrieť byt a izbu a potom som sa mala rozhodnúť. Keď som nám zalievala druhý čaj, obe sme si uvedomili, že sa rozprávame dve hodiny. Už pri čaji som jej rozpovedala môj príbeh o strate rodičov, i keď to na počkanie len tak niekomu nehovorím. Danka však reagovala presne tak, ako ľudia, ktorí niečo podobné zažili. Neľutovala, iba ticho prejavila účasť. Ona totiž stratila staršieho brata.

Zistili sme, že obe vieme po rusky, milujeme seriál Priatelia a upratujeme zásadne len pred menštruáciou. (Keďže sa nám cykly zladili, náš byt je minimálne týždeň v mesiaci dobre uprataný). A robíme úplne pošahané veci, o ktorých sme si mysleli, že ich robíme jediné na svete.  Napríklad, tielka si zastrkujeme do nohavičiek. Pamätám si na moment Dankinho prekvapenia, keď som si chorá so sopľom nastrkala konce vreckovky do nosa, aby som nemusela stále smrkať. Hrozne sa začala smiať, odfotila ma a poslala to mame, že jej neuverí. Ona robí totiž to isté a rodina sa jej za to smeje. Nehovoriac o rovnakých šatách, ktoré sme si nezávisle od seba kúpili, i keď sa každá obliekame úplne odlišne.

Perličkou je, že sme deň po sebe narodené. Obe sme teda račice, ktoré si rodinu cenia najvyššie.

 

Prečítajte si

Tri roky starý zoznam predsavzatí  

Na horoskopy, hlavne tie v časopisoch, neverím. Hlavne po tom, ako som raz moju mamu – novinárku pristihla, ako horoskopy píše, lebo im v ten týždeň vypadla veštica. Avšak, niečo to do seba má. Aj vy ste si všimli, že niektoré znamenia prevládajú vo vašom živote?

Sú znamenia, ako napríklad ryby, blíženci, panny, váhy či raky, s ktorými súznim, je mi s nimi dobre a vytvárame si silné spojenia. Potom sú aj iné znamenia, býk či baran, ktoré ma miestami fascinujú. Niektoré znamenia a ľudia narodení v nich, sú mi úplne cudzí. Jednoducho mi do života neprichádzajú. A potom je tu znamenie škorpióna. Kapitola sama o sebe.

Podľa mňa nie je náhoda, že s Dankou máme v živote učiteľov – škorpiónov. Ona ocina a ja babinu. Po sviatkoch sme sa stretli v byte. Obe sme prišli o dva dni skôr. Pre pokoj v rodine a našu psychickú pohodu. Totiž, dlhší pobyt s našimi škorpiónmi nezvládame dobre. Akoby mali vyvinutú schopnosť pichnúť do najcitlivejšieho miesta, nasypať doň soľ a potom sa ešte tváriť, že to je to najlepšie, čo mohli pre nás urobiť. Vybuchnúť pre nič za nič a o chvíľu sa tváriť, že sa nič nedeje, že nerozumejú, prečo sme zmĺkli. Keď sme si navzájom opisovali, čo ten škorpión a škorpiónica hovorili, s údivom sme na seba hľadeli, že vlastne hovoria to isté. Presne tie isté slová, tón a priebeh nezhôd.

Naozaj sme niekedy zúfalé, pretože nevieme, ako s nimi vychádzať. Ako k ním nájsť cestu, keď sú schopní chtiac či nechtiac nám svojou povahou ublížiť. Ale ako nás s Dankou poznám, vždy to budeme skúšať. Pretože sú obaja naša rodina.

A to ma utvrdilo v tom, že niečo na tých znameniach zverokruhu bude. Nie je predsa možné, aby dvaja na pohľad rôzni ľudia, reagovali ako cez kopirák. Či už Dankin otec a moja babina. Alebo Danka a ja.

 

Prečítajte si

Veľmi rada balím. Nielen chlapov