Ako inkontinencia komplikuje ženám život a čo s tým

Nie je to len problém starších žien. Inkontinencia, teda samovoľný únik moču, trápi milióny žien po celom svete – od mladých mamičiek až po dámy v zrelom veku. 

Hoci ide o zdravotný problém, ktorý možno riešiť, mnohé ženy sa o ňom hanbia hovoriť. Mlčanie však situáciu len zhoršuje.

Inkontinencia – tichý problém

Inkontinencia nepostihuje len telo, ale aj psychiku. Mnohé ženy sa boja smiať, kýchať či dokonca ísť medzi ľudí, pretože sa obávajú „nehody“. Môže to viesť k sociálnemu stiahnutiu, strate sebavedomia a dokonca aj k depresii.

Najčastejšou formou je stresová inkontinencia, ktorá sa objavuje pri fyzickej námahe – napríklad pri kašli, behu či zdvíhaní ťažších predmetov. Často ju spôsobuje oslabenie panvového dna po pôrode alebo vplyvom hormonálnych zmien v období menopauzy.

Inkontinencia – mýty a realita

Inkontinencia sa často spája len so starobou, no to je omyl. Podľa lekárov ňou trpí až jedna z troch žien po 30. roku života. Ďalším rozšíreným mýtom je, že sa s tým „nedá nič robiť“. Pravdou je, že dnes existuje množstvo riešení – od nenáročných cvičení cez fyzioterapiu až po moderné lekárske zákroky.

Čo pomáha

1. Posilňovanie panvového dna – tzv. Kegelove cviky patria k najúčinnejším a možno ich vykonávať kdekoľvek, bez toho, aby si to niekto všimol.
2. Fyzioterapia – odborní fyzioterapeuti dokážu individuálne nastaviť program, ktorý pomáha obnoviť kontrolu nad močovým mechúrom.
3. Zmena životného štýlu – zníženie hmotnosti, obmedzenie kávy a alkoholu, pravidelný pohyb.
4. Moderné pomôcky – diskrétne vložky, inkontinenčné nohavičky alebo špeciálne tréningové pomôcky dokážu výrazne zlepšiť kvalitu života.
5. Lekárska pomoc – v ťažších prípadoch prichádzajú do úvahy aj lieky či chirurgické zákroky, ktoré bývajú veľmi účinné.

5 vecí, ktoré ženy pri inkontinencii často robia zle

Ignorujú prvé príznaky. Mnohé ženy čakajú, že to „samo prejde“. Včasná diagnostika je však kľúčová.

Hanbia sa navštíviť lekára. Hoci ide o bežný problém, veľa žien ho skrýva. Lekár je pritom jediný, kto môže určiť správnu liečbu.

Preceňujú hygienické pomôcky. Tie môžu pomôcť, ale neriešia príčinu problému.

Zanedbávajú pitný režim. Menej tekutín nezníži únik moču – naopak, môže dráždiť močový mechúr.

Cvičia nesprávne. Kegelove cviky musia byť vykonávané správne, inak môžu byť neúčinné.

Hovoriť nahlas o inkontinencii

Téma inkontinencie je stále tabu, no každá žena by mala vedieť, že nie je sama a že pomoc existuje. Hovoriť o tom s lekárom, kamarátkou či partnerom je prvým krokom k riešeniu.

Ak sa problém ignoruje, môže sa časom zhoršovať – a to fyzicky aj psychicky. Naopak, ak sa začne riešiť včas, v mnohých prípadoch sa dá úplne odstrániť alebo aspoň výrazne zmierniť.

Inkontinencia nemusí znamenať koniec spoločenského života ani stratu ženského sebavedomia. Je to zdravotný problém ako každý iný – riešiteľný, ak sa o ňom otvorene hovorí. Dôležité je nebáť sa vyhľadať odborníka a urobiť prvý krok.