Ženy v meste
Je rozvod ako chrípka?

Je rozvod ako chrípka?

Všetci by radi počuli, že rozvod sa dá prežiť, lebo je ako chrípka, ktorou sa prechádza a potom je už človek zdravý. Ale asi také jednoduché to nie je. Prednedávnom som čítala vyjadrenie istej spisovateľky, ktorá si rozvodom prešla a tvrdí, že stále nim prechádza, napriek tomu, že od dňa, kedy dostala úradný papier, že je rozvedená, ubehlo niekoľko rokov.

Redakcia Žien v meste · 18. apríla 2019 · 3 min čítania

 

Každý rok bolo u nich doma na sviatky rušno. Vlastne boli ako talianska rodina, v ktorej jeden druhého prekrikuje. Ona a on. A potom pribúdajúce deti. Krásni, elegantní, vždy dobre oblečení. Obaja vyzerali ako filmový pár. Deti, ktoré prichádzali do rodiny, boli tież pekným doplnením tej idylky. Lenže idylka to nebola. On ju podvádzal už od začiatku ich manželstva. Keď na to prišla, bola zrútená. Potom sa snažila vzťah zachraňovať. Daromne. Neskôr už aj ona podvádzala. Keď jej na to prišiel, začal o ňu bojovať. A to takým spôsobom, že ju špehoval a rivala zbil. Nuž, ešte si myslela, že mu možno naozaj na nej záleží.

 

Rozvody šťastných párov

Keď sa k nemu vrátila, išlo to dolu vodou. Bolo to zo dňa na deň horšie a horšie. Keď 10-ročná dcérka zbadala ako otec zúri a následné škrtí matku, zavolala susedov. Tí volali políciu. Už niekoľko mesiacov sa rozvádzajú. Bojujú naďalej, teraz o dcérku. Temperamentne ako to býva zvykom v „talianskej rodine“. K veľkonočnému stolu si už spolu nesadnú. Ani pri tom štedrovečernom spolu neboli. „Bez neho bolo tak ticho, prvýkrát bolo ticho až na nevydržanie,“ poznamenajú jej súrodenci, keď ich spolu s manželom stretneme a preberáme smutnú „novinku“.

„Našťastie, vy ste spolu! V našom okolí sa už toľko párov rozviedlo,“ konštatujú a my si uvedomíme, že aj niekoľko našich známych je už dávno po rozvode a to napriek tomu, že patrili k stáliciam. K vzorným párom, ktoré sa milovali ako v najväčšej love story! A zrazu všetko to, čo ich spájalo, je fuč! Pominulo aj to, čo ich spájalo s nami. Do zabudnutia išli naše spoločné výlety, žúrky, partičky karát či spoločne pozeranie filmov v obývačke s domácimi pukancami. Je to preč! Z rozvedeného páru sa s nami nekamaráti ani muž ani žena. Oni prišli o seba a my sme prišli o priateľov. Zrejme patríme k spomienkam, na ktoré chcú zabudnúť. Škoda.

 

Prečítajte si

Stúpa počet rozvodov manželov, ktorí spolu žili viac ako 25 rokov

 

Niektorí si k veľkonočnému (vianočnému, či inému) stolu už nikdy spolu nesadnú. Iní to urobia kvôli deťom či vnúčatám. Mám aj známu, ktorá sa rozviedla trikrát a vydala štvrtý raz a všetci jej muži sa poznajú, pomáhajú si, majú dobré vzťahy. Oni si spolu k sviatočnému stolu sadajú. Ale to je skôr výnimka. Najťažšie rozchody sú tie na vojnovej stope, kde obaja bojujú až do krvi. Ako Michael Douglas a Kathleen Turner vo filme Vojna Roseovcov.

Rozvod je určite ťažká skúsenosť aj pre tých, čo sa rozchádzajú kultivovane, aj pre tých, čo bojujú.

 

Rozvod ako chrípka

Všetci by radi počuli, že rozvod sa dá prežiť, lebo je ako chrípka, ktorou sa prechádza a potom je už človek zdravý. Ale asi také jednoduché to nie je. Prednedávnom som čítala vyjadrenie istej spisovateľky, ktorá si rozvodom prešla a tvrdí, že stále nim prechádza, napriek tomu, že od dňa, kedy dostala úradný papier, že je rozvedená, ubehlo niekoľko rokov.

Niektorí vravia, že manželstvo najlepšie funguje vtedy, keď netreba klamať ani seba, ani nikoho iného. Pokiaľ tomu tak nie je, možno je lepšie oslobodiť sa od vízie o nezničiteľnosti manželstva, ktorú nám vtláčali vo výchove rodičia, cirkev a okolie.

Na čo hodnotiť, odsudzovať tých, ktorých manželstvo nevydržalo? Načo rozoberať, či sa milovali dostatočne silno? Či boli pre seba stvorení? Kto urobil viac chýb? A že to mohli urobiť ináč. Či ako mohla ona, ako mohol on spraviť toto?!

Trpia obe strany. Určite budú na seba myslieť, keď príde čas sadnúť si k sviatočnému stolu – veď toľko rokov boli pri ňom spolu!

Myslíme na seba v dobrom! Veď sú to sviatky zmŕtvychvstania, tak pochovajme všetko zlé a s optimizmom sa pozerajme do budúcnosti!

 

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali

Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na

Diana Javorčíková · 18. augusta 2026

Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?

Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na

Nezlomné · 4. augusta 2026

Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici

Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.

Lucia Ábelová · 24. júla 2026