Kam sa na toto hrabú Hry o život?

 

Tak si čítam o tom, či Marika Gombitová má právo byť na popredných priečkach ankety Najväčší Slovák a vzápätí o tom, či má právo odtiaľ zutekať, keď sa jej tam nepáči. Hotová turecká telenovela! Ešteže mnohí z nominovaných sú už mŕtvi, a tak nemôžu namietať, kde sa to vlastne ocitli a v akej spoločnosti. Lebo cirkusu okolo celkom obyčajného televízneho programu, ktorý niekto pôvodne vymyslel zrejme preto, aby na ňom zarobil a ktorý sa dá zrušiť jednoduchým ťuknutím do televízneho ovládača, je už viac ako dosť. A vraj to bude trvať až do mája!  

 

Prečítajte si

Marika Gombitová odstúpila zo súťaže Najväčší Slovák

 

Keď sledujem, čo sa deje na fejsbúku, obávam sa, že mnohým na konci už nezostane veľa priateľov. A to sme si len pred pár dňami priali k novému roku veľa šťastia, pohody a svetový mier. Stačí jedna anketa a už staviame barikády. Najsilnejšou zbraňou je hysterický pokrik typu: „Kto si naozaj myslí, že Husák patrí do ankety, vyškrtnite sa láskavo z mojich priateľov.“ (Samozrejme, namiesto Husáka tam môžete dosadiť akékoľvek iné meno zo stovky nominovaných, veď aj taká Banášová vie mnohých riadne poštekliť.) Kam sa na toto hrabú Hry o život?

Keby ste sa nudili, môžete prejsť na inú tému – prezidentské voľby. To bolo najskôr rozčuľovania, kto všetko má záujem o post hlavy štátu (keď sa tak nad tým zamýšľam, tá vzorka má čosi spoločné aj s tou z ankety, len s tým rozdielom, že tu sú všetci ešte živí) a teraz zase rečí o tom, kto všetko by mal odstúpiť skôr ako súboj vôbec vypukne. Niekomu treba dobre nakydať za to, že kandiduje, inému za to, že kandidovať odmieta, ďalšiemu, že svoju kandidatúru zahmlieva, no a potom je tu skupinka tých, ktorí by to mali čo najskôr vzdať. Kým kandidáti majú všetky tieto výzvy zľahka „na háku“, ich prívrženci sa za tých svojich a proti tým druhým bijú zase ako o život. Neviem, nemali by rozhodnúť slobodné a demokratické voľby? Presne tie, ktoré väčšina z nás tak často ignoruje?

 

Prečítajte si

Som lenivá a nebojujem s tým​​​​​​​

 

Aby toho nebolo málo, ešte nám aj navalilo snehu. Ako na potvoru zase v januári. A len pár dní po tom, ako to predpovedali meteorológovia. Ako sa na toto môžu cestári pripraviť? Kto nepozrel z okna a znechutene nepovedal „ježiši, ešte furt padá“, akoby ani nebol. A to sme len pred pár dňami plakali, že tie zimy už nie sú to, čo bývalo a slintali sme nad fotkami niekdajšej snehovej kalamity.

Chlieb a hry – to staré známe platilo už za čias Rímskej ríše. A inak tomu nie je ani dnes. Niektoré veci sa skrátka nemenia. Nanešťastie, či chvalabohu?