Katalin Karikó vedecký svet dlho ignoroval, teraz získala Nobelovu cenu

Zadosťučinenie prišlo v pondelok. Americká biochemička maďarského pôvodu Katalin Karikó a americký imunológ Drew Weissman získali Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu za rok 2023 a to za výskum, ktorý viedol k vývoju prvých vakcín proti ochoreniu COVID-19 s technológiou mRNA.

Nobelova cena 2023: Katalin Karikó a Drew Weissman

„Svojimi prevratnými objavmi, ktoré zásadne zmenili naše chápanie interakcie mRNA s naším imunitným systémom, prispeli laureáti k bezprecedentnému tempu vývoja vakcín počas jednej z najväčších hrozieb pre ľudské zdravie v modernej dobe,“ uviedol Nobelov výbor v Štokholme, ktorý Nobelovu cenu udeľuje.

Nobelova cena za fyziológiu a medicínu sa udeľuje od roku 1901 a doteraz ju získalo 12 žien z celkovo 225 laureátov.

O výhodách mRNA presviedčala Katalin Karikó vedecký svet dlho, ale bez veľkého záujmu okolia. Karikó, ktorá spočiatku bádala v Maďarsku a v roku 1985 emigrovala do USA, však bola tvrdohlavá. Bola presvedčená, že mRNA je kľúčom k liečbe mnohých chorôb. Aj keď nedostávala peniaze na výskum a z očakávaného povýšenia na Pensylvánskej univerzite zišlo, nevzdala sa. Sama do výskumu investovala.

BREAKING NEWS
The 2023 #NobelPrize in Physiology or Medicine has been awarded to Katalin Karikó and Drew Weissman for their discoveries concerning nucleoside base modifications that enabled the development of effective mRNA vaccines against COVID-19. pic.twitter.com/Y62uJDlNMj

— The Nobel Prize (@NobelPrize) October 2, 2023

Až na lekárskej fakulte Pennsylvánskej štátnej univerzity (Pennsylvania State University – PSU) stretla Drewa Weissmana – pri kopírovaní odborných článkov. „Našťastie to bolo v roku 1998 a vtedy som ešte kopírovala,“ povedal raz Karikó pre New York Times.

Katalin Karikó bojovala s prekážkami

Výskum biochemičky Katalíny Karikó a imunológa Drew Weissmana vychádzal z výskumov v 80. rokoch 20. storočia, kedy boli vyvinuté účinné metódy výroby mRNA bez použitia bunkovej kultúry, tzv. in vitro transkripcie. Táto technika však bola považovaná za nestabilnú a náročnú na distribúciu v tele, čo vyžadovalo vývoj sofistikovaných lipidových nosičov na zapuzdrenie mRNA. Navyše in vitro produkovaná mRNA vyvolávala zápalové reakcie.

Nobelov výbor v tlačovej správe oceňuje, že na začiatku 90. rokov minulého storočia, kedy bola Katalin Karikó docentkou na Pensylvánskej univerzite, presadzovala svoju víziu mRNA ako liečebného prostriedku napriek tomu, že sa stretávala s ťažkosťami pri presviedčaní sponzorov výskumu.

V tomto období sa k nej na univerzite pripojil nový kolega Drew Weissman, ktorý sa zaujímal o dendritické bunky, ktoré majú dôležitú funkciu v imunitnom systéme a jeho vývoji. Sledoval aktiváciu imunitných reakcií vyvolaných očkovaním.

Biochemička Katalin Karikó a imunológ Drew Weissman.  Foto – nobelprize.org

Už pred viac než 15 rokmi tak obaja objavili spôsob, ako modifikovať mediátorovú ribonukleovú kyselinu mRNA. Neskôr vyvinuli metódu na jej umiestnenie do lipidových nanočastíc. To umožnilo rýchle vytvorenie účinných vakcín proti COVIDU-19, ktoré využívajú technológiu mRNA.

„Jednalo sa o paradigmatickú zmenu v našom chápaní toho, ako bunky rozpoznávajú rôzne formy mRNA a ako na ne reagujú. Karikó a Weissman okamžite pochopili, že ich objav má hlboký význam pre využitie mRNA v terapii. Tieto zásadné výsledky boli publikované v roku 2005, pätnásť rokov pred pandémiou covid-19,“ popisujú prelomový objav vedci z výboru.

Karikó sa v roku 2013 stretla s Uğurom Şahinom, ktorý so svojou manželkou Özlem Türeci založil Biontech. Karikó pre New York Times povedala, že jej v ten istý deň ponúkol prácu. Na základe technológie mRNA dokázal Pfizer/Biontech, podobne ako spoločnosť Moderna, veľmi rýchlo vyvinúť vakcínu počas pandémie koróny.

Katalin verila jej mama

Vakcíny založené na ich výskume následne pomohli s bojom s pandémiou covid-19 a do budúcnosti by mohli pomôcť čeliť aj ďalším zdravotným rizikám, ktoré ľudstvo sprevádza, ako sú napríklad niektoré druhy rakoviny.

Jediný človek, ktorý veril, že Katalin Karikó raz dostane Nobelovu cenu, bola jej mama. Ako uviedla Katalin pre švédsky rozhlas, jej matka už pred desiatimi rokmi začala počúvať oznámenia o udelení Nobelovej ceny.

„Možno sa spomenie tvoje meno, vypočujem si, keď to oznámia,“ povedala jej mama. Rok čo rok počúvala vyhlásenia najprestížnejších cien. Žiaľ, pred piatimi rokmi vo veku 89 rokov zomrela. “Snáď to počula z neba,” dodala Katalin Karikó.